Strawberry Fields Forever

„Strawberry Fields Forever“ je názov piesne The Beatles z roku 1967. Je považovaná za jednu z najlepších nahrávok skupiny i za charakteristickú nahrávku tzv. psychedelického rocku. Pieseň je podpísaná duom Lennon-McCartney, no je všeobecne známe, že jej jediným autorom je John Lennon.

„Strawberry Fields Forever“
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Dátum vydania 13. február 1967, UK
17. február 1967, USA
Žáner psychedelický rock,
acid rock
Dĺžka 4:10
Vydavateľstvo Capitol, Parlophone
Skladateľ John Lennon / Paul McCartney
The Beatles – chronológia
' ' '

Vydanie

upraviť

Singel s piesňou bol po prvý raz vydaný 13. februára 1967 v USA a 17. februára 1967 vo Veľkej Británii ako súčasť singla s dvoma A-stranami (druhou piesňou singla bola „Penny Lane“ napísaná Paulom McCartneym). V Spojených štátoch následne obe piesne vyšli na albume Magical Mystery Tour, ktorý vo Veľkej Británii vyšiel len ako dvojitá EP platňa.

„Strawberry Fields“ a „Penny Lane“ boli nahrané začiatkom roku 1967 počas nahrávania albumu Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band a pôvodne boli určené na tento album. Išlo o prvé nahrávky The Beatles po ukončení koncertnej kariéry.

Po skončení dlhého turné z roku 1966 si skupina vybrala voľno počas posledných mesiacov roka. Pod tlakom nahrávacích spoločností EMI a Capitol, ktoré od skupiny nemali žiadne nové nahrávky už dlhšiu dobu, producent George Martin urýchlil vydanie singla. Trvalo potom ešte ďalšie štyri mesiace, kým skupina dokončila a vydala album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band.

Vznik, hudba a text

upraviť

Lennon začal pracovať na piesni koncom roku 1966 počas svojho pobytu v Almerii vo Španielsku, kde natáčal film Richarda Lestera Ako som vyhral vojnu. Lennonova pieseň a McCartneyho „Penny Lane“ zdieľajú podobnú nostalgiu k ich detstvu v Liverpoole a obe odkazujú na skutočné miesta, no zároveň majú silne surrealistický a psychedelický podtón. Názov Lennonovej piesne odkazuje na sirotinec Armády spásy, za ktorým sa Lennon hrával s kamarátmi z detstva.

V čase skladania piesne Lennon prechádzal zlomovým obdobím: The Beatles práve prestali naživo vystupovať po jednom z najzložitejších období svojej kariéry, neslávne známej kontroverzii ohľadne Lennonovho vyhlásenia, že sú populárnejší ako Ježiš, a neúspešnom turné po Filipínach; Lennonovo manželstvo sa chýlilo k rozpadu a – čo bolo asi najpodstatnejšie – Lennon užíval stále väčšie množstvo drog, najmä silný halucinogén LSD.

Priekopnícka produkcia a zložité aranžmány piesne sú dôkazom úplného majstrovstva kapely v štúdiu a stále avantgardnejšieho prístupu k hudbe. Napriek tomu, že v skladbe nie sú žiadne zrejmé referencie na drogy, štýl a tón skladby, rovnako ako i text (prúd vedomia, resp. myšlienok), naznačujú, že Lennon bol silne ovplyvnený kyselinou – LSD. Túto domnienku podporuje i použitie elektronických efektov so zvukmi, zvukových koláží, nepravidelných rytmov a kolísavých harmónií.

Vydaná pieseň je zložená z dvoch vystúpení. Skupina nahrávala pieseň mnohokrát a výsledná verzia je zložená z dvoch veľmi rozdielnych nahrávok. Prvá verzia bola pokusom o napodobnenie zvuku tzv. acid rocku amerických skupín ako Jefferson Airplane a obsahovala len relatívne jednoduché nástroje - klávesy, gitary a bicie. Keď o niekoľko týždňov skupina nahrávala ďalšiu verziu, Lennon sa priklonil k omnoho komplexnejším aranžmánom vytvorených Georgeom Martinom – s dychovkou a sláčikovým kvartetom.

Pri posudzovaní rôznych verzií sa Lennon rozhodol, že sa mu pozdáva prvá minúta nahrávky č. 7 (so zvukom acid rock) a ukončenie nahrávky č. 26 (verzia s orchestrom). Vo výslednej nahrávke chcel skombinovať časti týchto verzií a nonšalantne zveril producentovi Martinovi úlohu spojiť ich dohromady. Menší problém spôsobilo, že verzie boli nahrané v mierne odlišnom tempe, ale Martin jednu nahrávku jemne zrýchlil a druhú mierne spomalil, takže vo výslednom strihu je rozdiel sotva badateľný.

Lennonovým cieľom bolo vytvoriť „Strawberry Fields Forever“ ako hudobne a technicky najpokročilejšiu skladbu, aká bola dovtedy vydaná. Výsledná nahrávka je výrazne predabovaná, obsahuje spätné prehrávanie pások, slučky, do tónov skladby významne zasiahlo i použitie ekvalizéra a zvukovej kompresie. Spojením dvoch verzií (a ich zrýchlením a spomalením) má Lennonov hlas mierne iný nádych v rozdielnych častiach piesne. Nadôvažok, pri nahrávaní boli okrem bežných rockových hudobných nástrojov ako gitary, basgitary a bicích použité i klavír, slide-gitara, píšťala, dychový orchester, sláčikové kvarteto a indická harfa so zvukom sitaru.

Najvýznamnejším novým nástrojom, ktorý sa po prvý raz prominentne objavil v populárnej hudbe, bol melotrón (angl. mellotron). Melotrón je elektronický klávesový hudobný nástroj fungujúci na princípe prehrávania magnetických pások s vopred nahratým zvukom reálnych nástrojov. K najznámejším patria zvuk sláčikovej sekcie a zvuk imitujúci flautu. Po úspechu melotrónu v piesňach The Beatles bol tento nástroj použitý mnohými ďalšími populárnymi skupinami, napr. The Rolling Stones, Pink Floyd alebo Led Zeppelin (melotrón napodobuje zvuk flauty v ich legendárnej piesni Stairway To Heaven).

Reklama a prijatie

upraviť

Pieseň sa dostala na druhé miesto v britskom rebríčku. Dôvodom bolo, že bola vydaná spoločne s piesňou „Penny Lane“ ako súčasť singlu s dvoma A-stranami. V dôsledku toho sa zarátaval predaj a vysielanie v rádiach osobitne pre každú z nich, miesto toho, aby sa zisky oboch spočítali dohromady. Podľa vplyvného dídžeja BBC, Marka Radcliffa ide „nepochybne o najlepší singel s dvoma A-stranami všetkých dôb“.

Pre pieseň bol tiež natočený reklamný film (obdoba súčasných videoklipov). Film, v ktorom boli použité rôzne efekty, animácie a prestrihy je považovaný za jeden z najvplyvnejších hudobných klipov z konca 60. rokov 20. storočia.

Po piesni je nazvaná časť newyorského Central Parku, Strawberry Fields Memorial, ktorá sa nachádza blízko miesta, kde Lennon dlhé roky žil a kde bol zavraždený.

Pieseň „Strawberry Fields Forever“ sa nachádza na 76. mieste zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v roku 2004 zverejnil časopis Rolling Stone.[1]

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť