Svetový oceán
Svetový oceán (zo starogr. Ὠκεανός Ókeanos; iné názvy: svetové more, skrátene oceán) je súhrn vodnej hmoty na povrchu Zeme s výnimkou vôd na súši (t. j. vo vodných tokoch a vodných plochách) a vody viazanej v mineráloch a horninách (t. j. najmä podzemná voda), biosfére a v atmosfére (t. j. vo forme vodnej pary).[1]
| Päť oceánov Zeme |
| Tichý oceán |
| Atlantický oceán |
| Severný ľadový oceán |
| Indický oceán |
| Južný oceán |
Pokrýva takmer tri štvrtiny (71 %) povrchu Zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku nad 3 000 m. Delí sa na päť vzájomne prepojených, ale inak pomerne uzavretých, veľkých častí nazývaných oceány: Tichý oceán (Pacifik), Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán a Južný oceán.
Geologicky je oceán definovaný typom stenšenej zemskej kôry (tzv. oceánska kôra).
Údaje o svetovom oceáne:
- rozloha: 361 miliónov km²
- objem: 1 370 miliónov km³
- priemerná hĺbka: 3 790 m
Celková hmotnosť hydrosféry je okolo 1,4×1021 kg, čo je asi 0,023 % celkovej hmotnosti Zeme.
Údaje o oceánoch
upraviť| Oceány | Rozloha (mil. km²) | Podiel
na rozlohe oceánov v % |
Podiel
na rozlohe Zeme v % |
|---|---|---|---|
| Tichý oceán | 155,557 | 43,04 | 30,51 |
| Atlantický oceán | 76,762 | 21,24 | 15,06 |
| Indický oceán | 68,556 | 18,97 | 13,45 |
| Južný ľadový oceán | 20,327 | 5,62 | 3,99 |
| Severný ľadový oceán | 14,056 | 3,90 | 2,76 |
| Vnútorné a okrajové moria všetkých oceánov dokopy | 26,161 | 7,23 | 5,13 |
| Celé vodstvo na Zemi | 361,419 | 100 | 70,9 |
Referencie
upraviť- ↑ oceán světový. In Havrlant, M. – Buzek, L. – Wahla, A. – Vencálek, J. Geografický terminologický slovník. 1. vyd. Ostrava : Pedagogická fakulta v Ostravě, 1982, s. 140-141. „veškerá vodní hmota na Zemi s výjimkou vod na souši a vody vázané v nerostech, biosféře a vodnáích par v atmosféře“.
Pozri aj
upraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |