Symeón (stylita z Lesbu)
Svätý Symeón Stylites (starogr. Συμεών Στυλίτης ο Λέσβιος – prepis podľa PSP: Symeón Stylites (ho) Lesbios[pozn. 1]; * 765/766, Mytiléne, Lesbos – †844, tamtiež)[1] bol byzantský mních, askéta, odporca obrazoborectva. Jeho sviatok v Pravoslávnej cirkvi pripadá na 1. februára, keď sa jeho pamiatka slávi spolu s jeho bratmi. V minulosti sa pripomínal aj 27. apríla. Spomína sa v Synodikone pravoslávia.[1][2]
| svätý Symeón | |
| byzantský mních, askéta, stylita | |
 Ikona svätého Symeóna. | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 765/766 Mytiléne, Lesbos |
| Úmrtie | 844 Mytiléne, Lesbos |
| Uctievanie | |
| Cirkev | Pravoslávna cirkev |
| Sviatok | 1. február |
| Odkazy | |
 | Symeón (multimediálne súbory na commons) |
Životopis upraviť
Narodil sa v Mytilénach na ostrove Lesbos do rodiny Hadriána a Konstantie. Svätými boli tiež jeho traja bratia. Ako osemročného ho matka zverila do výchovy jeho bratovi Dávidovi, ktorý bol mníchom v jednom z maloázijských kláštorov. Do kláštora vstúpil aj Symeón a neskôr bol dokonca vysvätený za kňaza. Po bratovej smrti sa vrátil do rodného mesta, kde začal žiť asketickým spôsobom života v Kláštore Narodenia Panny Márie. Po vzore svätého Symeóna Stylitu staršieho začal žiť ako stylita, pričom podľa legiend mal vykonať viacero zázrakov.[1][2]
Ako predstaviteľ ikonodulského mníšstva bol však Symeón po istom čase z mesta obrazoboreckým biskupom vyhnaný. Spolu so siedmimi učeníkmi sa uchýlil na menších gréckych ostrovoch, odkiaľ bol však vyštvaný arabskými pirátmi, ktorí využívali chaos spôsobený povstaním Tomáša Slovana. Útočisko našiel v jednom z pevninských kláštorov a neskôr v Konštantínopole. V hlavnom byzantskom meste mal Symeon zázračne uzdraviť mladé dievča, Hypatiu, ktorú matka nútila k sobášu. Hypatia, ktorá chcela byť mníškou, podľa legendy zažila mystický zážitok a onemela. Keď neskôr stretla Symeóna, dostala meno Febronia a sedem dní pobudla v jeho blízkosti. Po tom, čo každý deň prijímala sväté prijímanie, mala byť schopná znova hovoriť. Jej domov premenili na ženský kláštor.[1][2]
Za vlády cisára Teofila nastalo v Byzancii ďalšie prenasledovanie ikonodulov (832), v dôsledku čoho bol Symeón zatknutý, zbičovaný a vyhostený na ostrov Afusia. kde spolu s ďalšími mníchmi založil nový kláštor zasvätený Presvätej Bohorodičke. Po cisárovej smrti sa zúčastnil na procese obnovy ortodoxie (843). Po porážke obrazoborectva bol Symeónov brat vymenovaný arcibiskupom v Mytylénach a Symeón sa na ostrov vrátil spolu s ním. O rok neskôr zomrel a bol pochovaný v miestnom Kláštore Matky Božej.[1][2]
Poznámky upraviť
- ↑ Iné prepisy: Symeon Stylites ho Lesbios, Symeón Stylités ho Lesbios, Symeon Stylités ho Lesbios; a i. (Lesvios)
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e FUNTULIS, Ioannis. SIMEONE STILITA di LESBO. In: Enciclopedia dei santi: Le Chiese orientali. Vol. II. (Gir - Z). Roma : Città Nuova, 1999. (Bibliotheca sanctorum orientalium.) ISBN 88-311-9317-1. S. 1034 – 1036.
- ↑ a b c d 144. Symeon the stylite, saint (Συμεών). In: KALDELLIS, Anthony; EFTHYMIADIS, Stephanos. The Prosopography of Byzantine Lesbos, 284-1355 A.D. Wien : Österreichische Akademie der Wissenschaften, 2010. (Veröffentlichungen zur Byzanzforschung; zv. XXII.) ISBN 978-3-7001-4005-4. S. 110 – 113.
Ďalšia literatúra upraviť
- KAZHDAN, Alexander P. DAVID, SYMEON, AND GEORGE OF MYTILENE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 589. (po anglicky)
- ALEXAKIS, Alexander. A Meeting of Hypatia of Alexandria with St. Febronia of Nisibis in the Life of Sts. David, Symeon and George of Lesbos. In: TALBOT, Alice-Mary Maffry; SULLIVAN, Denis; FISHER, Elizabeth A. Byzantine Religious Culture: Studies in Honor of Alice-Mary Talbot. Leiden : Brill, 2011-10-28. ISBN 978-90-04-21244-2. S. 19 – 30. (po anglicky)