Synodálny palác (Sofia)
Synodálny palác (bulh. Синодална палата – Sinodalna palata),[1][2][3] známy aj ako Synodný palác (bulh. Синодната палата – Sinodnata palata),[4] alebo Palác Svätej Synody (bulh. Палата „Светия Синод“ – Palata „Svetija Sinod“)[5][6][7] je budova sídla Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa nachádza v meste Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][5][8][2][3]
| Synodálny palác (Синодална палата) | |
| budova sídla Svätej Synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi | |
 celkový pohľad na budovu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Oborište |
| Súradnice | 42°41′45.23″S 23°19′52.9″V / 42,6958972°S 23,331361°V |
| Autor | Petko Momčilov, Jordan Milanov |
| Štýl | secesia |
| Vznik | 1909 |
| Výstavba | 1904 – 1909 |
| Pre verejnosť | širokej verejnosti neprístupný |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
| Využitie | sídlo synody bulharskej pravoslávnej cirkvi |
  | |
| Wikimedia Commons: Synodal Palace, Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lokalita upraviť
Synodálny palác leží v centrálnej časti Sofie[5][6][2][3] v rajóne Oborište[6] na námestí „Aleksandăr Nevski“ (bulh. площад „Александър Невски“ – ploštad „Aleksandăr Nevski“, doslova námestie Alexandra Nevského)[5][6][2][3] č. 1.[5]
Dejiny upraviť
V počiatkoch sa zasadania Svätej synody konali v cirkevnom dome pri Katedrále svätej Nedele. V roku 1890 sa premiestnili do budovy na ulici Car Kalojan, ktorú na tento účel venovalo cirkvi predstavenstvo sofijskej radnice.[1]
Miesto pre dnešnú budovu,[4][1][8] ktoré bolo vybrané tak, aby sa nachádzalo v blízkosti vtedy budúceho Chrámu svätého Alexandra Nevského,[1] ako aj chrámu svätej Sofie[8] bolo schválené Svätou synodou v roku 1902[8][4] a následne v roku 1904 odobrené aj sofijským mestským zastupiteľstvom.[1] V tom istom roku bol položený základný kameň budovy a začalo sa s výstavbou.[1][4] Finančné prostriedky na výstavbu boli uvoľnené zo štátneho rozpočtu.[1] Hlavná časť výstavby prebiehala v rokoch 1906 – 1908.[2] Výstavba bola ukončená v roku 1909,[1][4] nejaký čas sa ale ešte dokončovala výzdoba fasád budovy.[4]
V roku 1944 bola budova poškodená v priebehu bombardovania.[3] V roku 1955 získal synodálny palác štatút kultúrnej pamiatky.[5][6]
Charakteristika upraviť
Synodálny palác je sídlom Svätej synody, ktorá je najvyšším duchovným orgánom Bulharskej pravoslávnej cirkvi[2][1][8] na čele s patriarchom.[1][8]
Budova bola postavená na základe projektu, ktorý zhotovil architekt Petko Momčilov v spolupráci s Jordanom Milanovom.[1][2][3][4] Architektonická výzdoba budovy[1][8][2][4] (majolika, keramické časti a mozaiky)[8] je dielom umelcov Charalampiho Tačeva[1][8][2][4] a Gospodina Žeľazkova.[8][4]
Plastiky a výzdoba na fasáde odkazujú na stredovekú bulharskú architektúru,[3][1][2] predovšetkým na obdobie Druhej bulharskej ríše.[1] Znateľný je aj vplyv byzantskej architektúry.[2][3][7] Budova je typickým predstaviteľom bulharského národného romantizmu zo začiatku 20. storočia.[1][2][4] Slohovo je predstaviteľom secesnej architektúry.[8]
Ide o dvojposchodovú budovu, ktorá je postavená okolo vnútorného dvora.[2] V budove sa nachádzajú administratívne miestnosti,[1] knižnica, kancelária patriarchu,[2] zasadacie sály, kaplnka svätého cára Borisa a ubytovací trakt, kde sa nachádzajú apartmány určené pre patriarchu a ďalších členov synody.[1][2] Hlavný vchod do budovy sa nachádza v priestore rizalitu, pričom má formu portiku s tromi arkádami.[1] Portikus je podopieraný celkovo ôsmimi stĺpmi.[8] Tympanón nad hlavným vchodom je zdobený mozaikou, ktorá zobrazuje bulharských duchovných vodcov Ilariona Makariopolského, Avksentija Velešského a Pajsija Plovdivského, ktorí boli významnými bojovníkmi za samostatnosť Bulharskej pravoslávnej cirkvi.[1][4]
Pôvodne sa na budove nachádzala aj kupola. Bola však zničená v dôsledku bombardovania v roku 1944 a následne nebola nikdy obnovená.[3]
V malom parku pred budovou sa nachádza pamätník dedikovaný exarchovi Ilarionovi Makariopolskému.[7]
Fresková výzdoba upraviť
Fresková výzdoba sa nachádza v priestore centrálneho schodiska a v kaplnke svätého cára Borisa. Autorom fresiek je Dimităr Giudženov.[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5][6]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Štatút bol potvrdený v roku 1998. Ako dôvod ochrany je stanovená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota budovy.[5][6][6]
Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Palata „Svetija Sinod“ (bulh. Палата „Светия Синод“, doslova Palác Svätej Synody).[5][6]
Zaujímavosť upraviť
- Autori projektu budovy, architekti Petko Momčilov a Jordan Milanov, spoločne pracovali na viacerých projektoch. Okrem synodálneho paláca sú napríklad autormi budovy sofijských centrálnych minerálnych kúpeľov, ako aj projektu prestavby Čiernej mešity na dnešný Chrám svätých Sedmopočetníkov.[4]
Galéria upraviť
-
pohľad na budovu v noci -
predná fasáda budovy -
detail z fasády -
detail z fasády -
detail z fasády
.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 290 – 291. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4028 – 4029. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 107. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 110 – 112. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 105 – 106. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 122. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Synodálny palác (Sofia)
