Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)

	Chrám svätých sedmopočetníkov
	pravoslávny chrám
	pohľad na chrám zo západu
	Patrocínium: Svätí sedmopočetníci (chrámový sviatok: 27. júla)
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Náboženstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°41′23″S 23°19′40″V / 42,6897°S 23,3278°V
Architekti	Alexander Pomerancev (vedenie projektu), Petko Momčilov (zhotovenie projektu), Jordan Milanov (zhotovenie projektu)
Štýl	bulharský národný romantizmus
Výstavba	1901 – 1903
Dátum
- posvätenia	27. júl 1903
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Seven Saints Church, Sofia
	Webová stránka: http://www.svsedmochislenitsi.com/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°41′23″S 23°19′40″V / 42,6897°S 23,3278°V

Chrám svätých Sedmopočetníkov (bulh. Църква „Свети Седмочисленици“ – Cărkva „Sveti Sedmočislenici“) je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorý vznikol prestavbou Čiernej mešity začiatkom 20. storočia a ktorý sa nachádza v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.^[1]^[2]^[3] Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.^[4] Zasvätený je svätým sedmopočetníkom.

Lokalita

Chrám svätých Sedmopočetníkov sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v parku, ktorý leží medzi ulicami „Graf Ignatiev“, „6. septemvri“, „Car Šišman“ a „General Parencov“.^[5]

Pohľad na chrám zvrchu

Dejiny

Po oslobodení Bulharska v roku 1878 sa obyvatelia, ktorí žili v štvrti okolo vtedajšej Čiernej mešity rozhodli, že by v parku pred mešitou chceli postaviť chrám, ktorý by bol zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi, pričom budovu samotnej mešity chceli neskôr zbúrať. Vtedy prišiel jeden z prvých bulharských premiérov Petko Karavelov (ktorý bol paradoxne v areáli mešity v rokoch 1891 – 1894 uväznený) s iniciatívou, ktorá spočívala namiesto výstavby nového chrámu v prestavbe stávajúcej budovy mešity, ktorú považoval za jednu z najkrajších budov, ktoré boli v Bulharsku postavené v období osmanskej nadvlády (po Šerif pašovej mešite v Šumene a Ibrahim pašovej mešite v Razgrade). Táto iniciatíva sa najskôr stretla s odporom zo strany osmanskej Vysokej porty pod vedením sultána Abdülhamida II., neskôr však osmanskí predstavitelia uznali, že táto možnosť je lepšia než kompletná likvidácia budovy mešity. Tento návrh bol rovnako odsúhlasený aj obyvateľmi štvrte, spolu s návrhom, aby bol chrám zasvätený svätým sedmopočetníkom a nielen Cyrilovi a Metodovi.^[6] V roku 1896 bola prestavba schválená výnosom Ministerského výboru Bulharska.^[7] 5. apríla 1901 staviteľská komisia chrámu finálne rozhodla, že názov bude Chrám svätých sedmopočetníkov.^[6]

27. mája 1901 sa začalo so samotnou prestavbou. Prestavba bola ukončená v priebehu roku 1903 a 27. júla toho istého roku, na sviatok svätých sedmopočetníkov bol chrám vysvätený. Celková suma, ktorá bola na prestavbu použitá dosiahla čiastky 112 300 vtedajších bulharských levov.^[6]

V roku 1926 sa začala výzdoba chrámu freskami, ktorá trvala až do roku 1996.^[2] Okolo roku 1930 sa začal okolo chrámu budovať park, ktorý je dielom záhradníckeho majstra Josifa Fraja.^[5]

V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.^[4]

Charakteristika budovy

Celkový pohľad na chrám v zime

Autormi projektu prestavby boli architekti Petko Momčilov a Jordan Milanov, ktorí ho zhotovili pod vedením ruského architekta Alexandra Pomeranceva.^[6]^[1]

Budova po prestavbe interpretuje byzantské staviteľské tradície^[7] v štýle bulharského národného romantizmu,^[7]^[1] pričom je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tohoto štýlu.^[1]

Prestavba kompletne zmenila vonkajší vzhľad budovy, vo vnútri však bola zachovaná stredoveká monumentálnosť naosu s kupolou.^[1]^[2] Centrálne položená kupola má priemer 18 metrov a v najvyššom bode dosahuje výšky 22 metrov.^[7] Z východnej strany bola k naosu pristavaná apsida, pri južnej a severnej fasáde boli pristavané portiky s vchodmi s ozdobnými kolonádami a k západnej fasáde bola pristavaná predsieň a zvonica. Na stavbe predsiene je viditeľný vplyv architektúry Chrámu svätého Alexandra Nevského. Na západnú fasádu bol v 30. rokoch 20. storočia umiestnený hodinový mechanizmus s ciferníkom (dielo hodinára Georgiho Chadžinikolova), čo je neobvyklé riešenie pri bulharských pravoslávnych chrámoch.^[1]^[2]

Výzdoba chrámu

Fresková výzdoba

Najvýznamnejšími autormi fresiek predovšetkým Nikola Marinov a Gospodin Žeľazkov, ktorí sú autormi obrazcov, ktoré znázorňujú postavy svätých sedmopočetníkov, cára Borisa a anjelov a Charalampi Tačev, ktorý je autorom ornamentálnych malieb. Na výzdobe sa okrem nich podieľali aj umelci Anton Mitov, Stefan Badžov (autor fresiek v kupolovej časti), Nikolaj Rostovcev, Dimităr Bakalski, Nikolaj Stoin^[2]^[3] a Angel Radušev (predsieň).^[3] Ikonostas vymaľovali Nikola Petrov, Petăr Morozov a Stefan G. Ivanov.^[2]

Pôvodná fresková výzdoba bola doplnená novými freskami, ktoré na konci 20. storočia namaľoval Asen Gicov z Národnej umeleckej galérie.^[6]

Ikonostas a ikony

Ikonostas je postavený z tehál bohato vyzdobený sadrovými ornamentami a je dielom majstrov z rodu Filipovcov z debarského regiónu (okolie mesta Debar v dnešnom Severnom Macedónsku). Cárske dvere a kríž ikonostasu sú dielom Avrama Avramova a Petăra Josifova.^[2]

Štyri ikony cárskeho radu ikonostasu namaľoval Stefan Ivanov v priebehu roku 1902. Ide o ikony, ktoré zobrazujú svätých sedmopočetníkov, Krista Pantokratora, svätú Bohorodičku s nemluvňaťom a svätého Jána Krstiteľa. Zvyšné ikony cárskeho radu boli predstavené 1. apríla 1903 a ich autorom bol Anton Mitov (učiteľ Stefana Ivanova, ktorý je autorom prvých štyroch ikon). Tieto ikony zobrazujú svätého Mikuláša divotvorcu, arcidiakona Štefana, svätého cára Borisa a archanjela Michala.^[6]

Nad hlavným vchodom do budovy chrámu sa nachádza mozaiková ikona, ktorá bola zhotovená v roku 2002.^[2]

Relikvie

V chráme sú uchovávané časti pozostatkov svätého Klimenta, svätého Gorazda a svätého veľkomučeníka Charalampa.^[2]

Hrob Petka Karavelova

Pri chráme je pochovaný iniciátor prestavby budovy, bývalý bulharský premiér Petko Karavelov a jeho žena Ekaterina.^[8]^[1] Bolo tak splnené želanie samotného Petka Karavelova, aby bol pochovaný v chrámovom dvore.^[6] Hrob sa nachádza v priestore medzi apsidou a severovýchodným rohom budovy.^[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu^[4]

Rok vyhlásenia: 1955^[4]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy, od roku 1988 aj umelecká hodnota budovy^[4]

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Cărkva „Sveti Sedmočislenici“ (bulh. Църква „Свети Седмочисленици“, doslovne Cerkev svätých sedmopočetníkov)^[4]

Galéria

celkový pohľad na chrám zo severozápadu
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
celkový pohľad na chrám z východu
celkový pohľad na chrám zo severovýchodu
južná fasáda chrámu
pohľad na chrámovú apsidu
pohľad na predsieň a zvonicu
pohľad na hlavný vchod do chrámu
detailný pohľad na okná chrámu
pohľad na zvonicu
pohľad na severný portikus s vchodom do chrámu
z interiéru
z interiéru
historická fotografia chrámu z roku 1903, teda z roku, keď bola dokončená prestavba

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3919.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 523 – 524.
↑ ^a ^b ^c KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 27.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
↑ ^a ^b KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 347 – 348.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – Izbrani studii. Tom. 1.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2012. 398 s. ISBN 978-954-322-504-0. S. 21 – 25.
↑ ^a ^b ^c ^d STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 74 – 75.
↑ TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Christo. Pătevoditel za Osmanska Bălgarija – Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media, 2012. 210 s. ISBN 978-954-92306-6-6. S. 30.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3919.

[ref3-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 523 – 524.

[ref4-3] KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 27.

[ninkn.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.

[ref2-5] KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 347 – 348.

[ref8-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – Izbrani studii. Tom. 1.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2012. 398 s. ISBN 978-954-322-504-0. S. 21 – 25.

[ref6-7] STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 74 – 75.

[ref9-8] TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Christo. Pătevoditel za Osmanska Bălgarija – Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media, 2012. 210 s. ISBN 978-954-92306-6-6. S. 30.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]