Szontaghovo pleso (poľ. Granacki Staw, maď. Szontagh-tó, nem. Szontaghsee) je väčšie z dvoch pliesok v hornej časti Slavkovskej doliny. Názov dostalo koncom 19. storočia z rozhodnutia Uhorského karpatského spolku na počesť člena spolku, zakladateľa Nového Smokovca, lekára, klimatológa a botanika MUDr. Mikuláša Szontagha st. (1843 – 1899). Pleso je turisticky nedostupné. Slavkovská dolina je štátnou prírodnou rezerváciou. [2] Podľa merania pracovníkov TANAPu má rozlohu 0,327 ha. Je v nadmorskej výške 2 032 m n. m..[1][3] Trochu na západ od neho je Malé Szontaghovo pliesko.

Szontaghovo pleso
Sontágovo pleso
pleso
Štát Slovensko Slovensko
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Súradnice 49°10′00″S 20°09′49″V / 49,166531°S 20,163646°V / 49.166531; 20.163646
Dĺžka 0,090 km
Šírka 0,057 km
Hĺbka maximálna: 1,1 m
Rozloha 0,00327 km² (0 ha)
Nadmorská výška 2 032 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Okolie plesa

upraviť

Okolo plesa je hradba veží a štítov. Na západnej strane Velická kopa, Dvojitá veža, Granátová veža, Rohatá veža, na severozápade Bradavica, na severe sú Slavkovské veže , Vareškový hrebeň, ktorý sa končí Slavkovskou kopou a Slavkovským štítom.[4]

Referencie

upraviť
  1. a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. VOLOŠČUK, Ivan; A KOLEKTÍV. Tatranský národný park. 1.. vyd. Bratislava : Gradus, 1994. 552 s. ISBN 80-901392-4-8.
  4. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť