Otvoriť hlavné menu

Trans Europe Halles

platforma pre spájanie kultúrnych centier po Európe
(Presmerované z TEH)

Trans Europe Halles (skr. TEH) je sieť, platforma pre spájanie kultúrnych centier po Európe. Jej cieľom je, aby centrá medzi sebou nadviazali spoluprácu, aby sa podporovali nové iniciatívy a fungujúce vzorce pre šírenie umenia. Snahou siete a jej cieľová skupina sú ľudia žijúci v okolí jednotlivých kultúrnych priestorov. Snaží sa poukázať na dôležitosť vytvárania dramaturgického programu najmä pre miestnych obyvateľov, ktorí majú bezprostrednú možnosť a príležitosť podujatia navštevovať a teda tvoriť divácku základňu.[1] Na Slovensku sú do siete Trans Europe Halles zapojené viaceré kultúrne priestory a to Stanica Žilina-Záriečie, Tabačka Kulturfabrik v Košiciach a A4 nultý priestor v Bratislave.

VznikUpraviť

Sieť vznikla v 4. marca v roku 1983, čím sa stala najstaršou organizáciou podobného typu. Prvého stretnutia sa účastnili centrá z krajín Belgicko, Dánsko, Nemecko, Holandsko, Švédsko, Francúzsko a Švajčiarsko. Stretnutie v Bruseli v priestore Halles de Schaerbeek malo za cieľ umožniť výmenu skúseností v rámci nezávislých kultúrnych centier. Zámerom bolo aj poukázať na možnosti vzniku nových priestorov v industriálnych budovách ako ideálnych na rehabilitáciu kultúry. Toto bolo dôležitou súčasťou, pretože sa primárne jednalo o stretnutie na protest proti demolícií starej budovy trhu. Za záchranu sa prišli postaviť zástupcovia siedmich kultúrnych centier z podobných budov. Po úspechu prvého stretnutia sa zástupcovia krajín rozhodli sformovať platformu, do ktorej by sa mohli zapojiť aj iné krajiny. Rozhodli sa usporiadať stretnutie dvakrát do roka, kde by sa venovali práve relevantným problémom ako ich centrá vnímajú.[2]

Vývoj siete sa dá rozdeliť na tri fázy. Prvá fáza, iniciačná, ktorá trvala v rozpätí rokov 1983-1993. Malá skupina centier sa stretávala, sprístupňovala svoje poznatky a procesy existencie, pričom pomaly naberala nových členov. Druhá fáza začala v roku 1994, kedy sa otvorila kancelária a vytvorila sa pracovná platená pozícia pre koordinátora aktivít. Popri tom sila siete rástla a dosiahla uznania na európskej úrovni. Rokom 2000 sa začala datovať tretia fáza, kedy sa z Trans Europe Halles stala silná organizácia implementujúca zmeny do európskeho kultúrneho dania. Spustila viacero medzištátnych programov a vytvorila priestor a dotácie pre zdokonalovanie a rozširovanie kultúrneho života.

SúčasnosťUpraviť

Do dnešného dňa sa do života siete zapája 52 kultúrnych centier a 19 spriatelených organizácií, zastúpených z 29 krajín. Stretnutia sa organizujú dvakrát do roka vždy v jednom z členských priestorov. Zásady zostávajú rovnaké a to snaha o udržateľnosť vzniknutých priestorov, podpora ich rozvoja, podelenie sa o informácie a pomáhanie si navzájom. Stále urgentnejším sa stáva dôraz na zapájanie miestnej komunity a jej primárne zohľadnenie ako cieľovej skupiny. TEH vytvára aj projekty určené iba niektorým členským centrám, ktoré spája veľmi blízka filozofia, prípadne sa chcú zapojiť do rovnakých dramaturgických vývojov. Spoločnou prácou získavajú istejšie zázemie a príležitosti. Niektoré s nich boli Trans Nordic Project ktorého primárnou myšlienkou bolo spojiť severské a baltské krajiny do ucelenejšej štruktúry a poukázať na silu, akú spoločne majú možnosť mať. Projekt Europex vyzýval pracovníkov centier aby sa medzi sebou vymieňali a na rôzne dlhé obdobia vystriedali pracovné pôsobisko a teda získali informácie o rôznych prístupoch z prvej ruky.

Engine Room EuropeUpraviť

Engine Room Europe je najdlhším a najrozsiahlejším projektom vytvoreným Trans Europe Halles sieťou. Jeho akčné obdobie bolo medzi rokmi 2011 a 2014. Projekt získal finančnú podporu od Európskej komisie a bol koordinovaný amsterdamským centrom Malkweg spolu s ďalšími desiatimi centrami. Boli to Factory of Art (Lodž, Poľsko), Mains D’Oeuvres (St Ouen, Francúzsko), Stanica (Žilina, Slovensko), ufaFabrik (Berlín, Nemecko), TNT (Bordeaux, Francúzsko), REX (Belehrad, Srbsko), NOASS (Riga, Litva), Röda Sten Konsthall (Göteborg, Švédsko), La Friche Belle de Mai (Marseille, Francúzsko) a Tabačka Kulturfabrik (Košice, Slovensko). Znamenalo to pre nich garanciu, že podané projekty budú uskutočnené a peniaze prefinancované v rámci daného časového obdobia. Engine Room Europe je aj jedným z desiatich projektov vybraných medzi kultúrne programy Európskej komisie na obdobie 2007 až 2013.[3]

ReferencieUpraviť