Taenga
Taenga (pôvodný názov Taunga-hara)[2] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
| Taenga (Taunga-hara) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 16°22′J 143°07′Z / 16,36°J 143,12°Z |
| Miestna osada | Henuaparea |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 27 km |
| Šírka | 11 km |
| Rozloha | 199 km² (19 900 ha) |
| - súše | 20 km² (2 000 ha) |
| Obyvateľstvo | 124 (2012[1]) |
| Hustota | 6,2 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | John Buyers |
| - dátum | 10. marec 1803 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | 1 splavný, s navigáciou podľa IALA |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližšími susedmi sú atoly Nihiru (28,5 km na juhovýchod) a komunitný atol Makemo (33 km na juhozápad). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 650 km smerom na juhozápad.
Geografia atolu upraviť
Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria približne 27 km a na šírku nepresahuje 11 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Kaukura, Toau, Faaite, Tahanea a i.), je z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a s podstatne väčším výskytom súše zo severnej strany.
Na juhozápadnej strane je pri jednom z ostrovčekov atolu, obývaným komunitou jediný, pomerne úzky prieliv do lagúny. Lagúna má celkovú rozlohu 169 km², pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe koralových hláv, siahajúcich z dna až k hladine.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2,36 km, jej vrchol je ponorený len tesne pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 47,7 až 49,2 mil. rokov.[3]
Dejiny upraviť
Na jednom zo severozápadných ostrovčekov boli nájdené pozostatky starovekých sídiel a kultúr. Dielo je z veľkej časti zničené, pravdepodobne následkom cyklónou v rokoch 1903 – 1906, ale stále dosť zachovalé, aby bolo hodnotné z archeologického a kultúrneho hľadiska. Toto miesto sa nazýva Marae Ahupoa.[4]
Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol John Buyers 10. marca 1803.[5][6] Atol pomenoval „Holts Island“.[2]
Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 14. júla 1820.[7] Atol pomenoval „Yermolov“.[2]
V roku 1930 francúzsky lekár, ktorý vykonával pracovné okružné cesty po atoloch, diagnostikoval jednej z obyvateliek atolu lepru. Náčelníkom obce a obyvateľmi bola vyhnaná na jeden z ostrovčekov (v polynézčine „motu“) juhozápadného cípu atolu, kde po dlhé roky žila v ústraní a biede. Živila sa rybolovom a tým, čo jej niekedy obyvatelia komunity priniesli. Nikdy však na prekliaty ostrov nevystúpili, vždy jej nejaké potraviny a vodu hodili na breh. Po piatich rokoch bol jej stav bez adekvátnej lekárskej starostlivosti a liekov taký vážny, že si nedokázala ani zamiesiť múku s vodou na cesto, aby jej v ňom neostali kúsky z tela. Až po šiestich rokoch bola inou vládnou lekárskou expedíciou vyslobodená a umiestnená do špecializovaného centra pre pacientov s leprou „d’Orofara“ na hlavnom ostrove Tahiti. Keď ju z vyhnanstva odvážali na nosidlách, od šťastia z vyslobodenia útrap spievala francúzsku národnú revolučnú pieseň La Marseillaise.[8]
Demografia upraviť
Demografický vývoj:
V 19. storočí, keď sa Taenga stal francúzskym územím, mal asi 75 obyvateľov.[9]
V roku 2012 mal atol 124 obyvateľov, pričom drvivá väčšina sa hlási k Mormónom.[10]
| Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 78 | 83 | 92 | 81 | 115 | 96 | 124 | |
| Zdroj ISPF,[11] Sčítanie obyvateľstva | ||||||||
Súčasnosť upraviť
Najľudnatejšou osadou atolu je Henuaparea, situovaná na juhozápadnej strane neďaleko jediného prieplavu do lagúny. Komunita je v dôsledku príslušnosti k mormónom pomerne uzatvorená, jej príjmy plynú z produkcie perál a kopry.
Administratívne a geografické členenie upraviť
Geograficky patrí atol Taenga k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.
Referencie upraviť
- ↑ Populácia v r.2012 podľa štatistického úradu Francúzskej Polynézie [online]. [Cit. 2014-05-28]. Dostupné online. Archivované 2014-05-15 z originálu.
- ↑ a b c J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 267 [online]. [Cit. 2014-05-28]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Taenga Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ [Marae Ahupoa - EMORY Tuamotuan Religious Structures. 1947 Bishop Museum. Bull 191, CPSH Archéologie des Tuamotu 1990, 587 FAT-1]
- ↑ All the Voyages round the World: from the First by Magellan, in 1520, to That of Krusenstern in 1807 par John Galt, éd. W. Lewis & Co. pour Sir R. Phillips and co., 1820, pp. 590.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Info o prípade lepry na tahitiheritage.fr [online]. [Cit. 2014-05-28]. Dostupné online. Archivované 2014-05-29 z originálu.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.
- ↑ The Lost Island of Saints par Yves et Kathleen Perrin, Ensign, Juin 1986, 39.
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine
Externé odkazy upraviť
Zdroje upraviť
- Tahiti Heritage
- [1]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Taenga na anglickej Wikipédii.