Tour de France
Tour de France (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych cyklistov konajúce sa každoročne od roku 1903 vo Francúzsku[1], výnimkou bola prvá svetová vojna a druhá svetová vojna. Dnes je jednou z najdôležitejších športových udalostí roka. V hodnotení cyklistických pretekov ProTour podľa Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) sú ako jediné cyklistické preteky zaradené do najvyššej kategórie A.
| Tour de France | |
| Ročník | 109. (2022) |
|---|---|
| Krajina |  Francúzsko a susedné krajiny |
| Termín | 1. júl – 24. júl 2022 |
| Typ | Etapové preteky (Grand tour) |
| Organizátor | Amaury Sport Organisation |
| Riaditeľ preteku | Christian Prudhomme |
| Vzdialenosť | 3 360 km (2015) |
| História | |
| Prvý ročník | 1903 (pred 121 rokmi) |
| Etapy | 21 |
| Prvý víťaz | Maurice Garin (FRA) |
| Najviac víťazstiev | 5: Jacques Anquetil (FRA) Eddy Merckx (BEL) Bernard Hinault (FRA) Miguel Indurain (ESP) |
| Posledný víťaz |  Jonas Vingegaard (Dánsko) |
História a opis
upraviťPreteky boli založené ako propagačné preteky novín L'Auto (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom Henrim Desgrangom. Mal byť konkurenciou pre preteky Paríž-Brest a späť sponzorované Le Petit Journal a preteky Bordeaux-Paríž sponzorované novinami Le Vélo. Najprv to boli takmer nepretržité vytrvalostné preteky. Jazdci spali okolo ciest a mali zakázané prijímať cudziu pomoc. V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Niektoré z vozidiel sú „neutrálne“, slúžia pre všetkých jazdcov, a niektoré sú tímové.
Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do Talianska, Španielska, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Nemecka, ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do Írska, Spojeného kráľovstva alebo Holandska. Tri týždne trvajúce preteky zvyčajne zahŕňajú dva dni voľna, ktoré sa často využívajú na presun medzi etapami.
V posledných rokoch predchádza prvej etape krátka časovka jednotlivcov (1 – 15 km) nazývaná Prológ. Tradičným cieľom je parížska ulica Champs–Elysées (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom. Vzhľadom na rozmanitosť pretekov, vyhrávajú jednotlivé etapy často šprintéri, ale celkovým víťazom je obvykle "kráľ" hôr a časoviek.
Medzi ďalšie dôležité etapové preteky patrí Giro d´Italia (Okružná jazda po Taliansku) a Vuelta a España (Okružná jazda po Španielsku).
Dopingové škandály
upraviťPočas rokov dobré meno Tour de France pokazili mnohé dopingové škandály.
13. júla 1967 zomrel pri výjazde na Mont Ventoux britský cyklista Tom Simpson. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.
8. júla 1998 vypukol veľký škandál, keď francúzska colnica zatkla Willyho Woeta, doktora cyklistického tímu Festina, ktorého hlavným jazdcom bol Richard Virenque, za držbu nelegálneho množstva liekov na predpis a narkotík, vrátane erytropoetínu (EPO), rastových hormónov, testosterónov a amfetamínu. Neskôr odkryl mnoho praktík používaných v cyklistike vo svojej knihe Massacre a la Chaîne (Pásový masaker). Richard Virenque odmietol podozrenie z dopingu a dodal, že ak dopoval, nerobil tak vedome.
23. júla 1998 našla francúzska polícia pri domovej prehliadke dôležité množstvo dopingových produktov v hoteli a automobiloch stajne TVM. V roku 2000 boli Richard Virenque a vedenie stajne Festina vypočúvaní.
Celkový víťaz z roku 2006 Floyd Landis bol po 17. etape pozitívne testovaný. V jeho krvi bolo objavené zvýšené množstvo testosterónu. Prípad doteraz nebol doriešený, preto je Landis stále označovaný za víťaza Tour de France 2006.
Rok 2007:
- Po 11. etape bol pozitívne testovaný taliansky cyklista Cristian Moreni. V jeho krvi bolo zvýšené množstvo testosterónu. Následné celý tím Cofidis, za ktorý Moreni pretekal z Tour de France odstúpil.
- Po víťazstve v 13. etape (časovke jednotlivcov) mal pozitívny dopingový test Kazach Alexandre Vinokourov. V jeho krvi boli objavené dva druhy červených krviniek, čo znamená krvný doping. Vinokourov je podozrievaný, že pred pretekmi prijal okysličenú krv od darcu s rovnakou krvnou skupinou. Celý tím Astana, za ktorý Vinokourov pretekal odstúpil z pretekov.
- Po 16. etape holandský tím Rabobank vylúčil z tímu aj z pretekov dovtedy vedúceho dánskeho pretekára Michaela Rasmussena pre vyhýbanie sa dopingovým testom, ktorého sa dopustil tým, že nesprávne uvádzal miesto svojho tréningového pobytu. Za predchádzajúcich 18 mesiacov sa takto vyhol štyrom antidopingovým mimosúťažným testom, pričom už za tri vynechané antidopingové skúšky mal byť potrestaný dvojročným dištancom. Po odstúpení Rasmussena z pretekov v 17. etape nemal žiadny pretekár oblečený žltý dres vedúceho pretekára.
- Španielskemu cyklistovi Ibanovi Mayovi bolo pri antidopingovej skúške, ktorej sa podrobil vo voľný deň 24. júla, dokázané používanie erytropoetínu (EPO).
- Na základe šetrenia USADA (Anti-dopingová Agentúra Spojených Štátov) bol v roku 2012 dodatočne diskvalifikovaný Levi Leipheimer (všetky preteky od 1.6.1999-30.7.2006 a 7.7- 29.7.2007).
Úmrtia na TdF
upraviť11. júla 1935 Španiel Francisco Cepeda nezvládol prudký zjazd v etape z Col de Galiber a polámal si väzy. O tri dni na to zomrel v nemocnici v Grenoble.
13. júla 1967 Krátko pred cieľom etapy, ktorá sa končila 20 km dlhým stúpaním na Mont Ventoux skolaboval britský cyklista Tom Simpson. Aj napriek poskytnutiu prvej pomoci a okamžitom prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo lekárom zachrániť. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.
18. júla 1995 Pri hromadnom páde v zjazde z Col de Aspet Talian Fabio Casartelli narazil hlavou do betónového obrubníka. Vážnym poraneniam krku a lebky na mieste podľahol.
Tričká
upraviťPreteky sú spojené s niekoľkými súťažami, ku ktorým je obyčajne pridružené farebné tričko. Aktuálny držiteľ ocenenia je oprávnený nosiť počas jazdy príslušné tričko.
Žlté tričko (maillot jaune) nosí vedúci jazdec celých pretekov a cení sa zo všetkých najviac. Po skončení pretekov je vedúci jazdec vyhlásený za celkového víťaza. Ocenenie získava jazdec, ktorý má najmenší súčet všetkých časov jednotlivých etáp.
Zelené tričko (maillot vert) je udeľované za šprintérske body. Na konci každej etapy sa tieto body udelia jazdcom, ktorí skončia prví, druhí atď. Počet bodov závisí od typu etapy – veľa bodov za rovinaté etapy, menej už za horské etapy a najmenej za časovky. V priebehu etapy možno získať nejaké body aj za najrýchlejší prejazd určitými kontrolnými miestami, obvykle sú dve v etape. Na týchto kontrolných miestach (rovnako ako v cieli) možno získať aj sekundy navyše pre žlté tričko, ale je ich tak málo, že výraznejšie nezasiahnu do celkového poradia. Napriek tomu hrajú úlohu v prvom týždni pretekov pred horskými etapami, kedy je celkové poradie veľmi vyrovnané. Najviac zelených dresov má Peter Sagan (7).
Bodkované tričko (maillot à pois) je určené pre kráľa hôr. Na vrchole každého výjazdu sú najrýchlejším jazdcom rozdeľované body. Výjazdy sa delia na kategórie od 1 (najnáročnejšia) do 4 (najľahšia) podľa náročnosti (strmosti). Existuje aj piata kategória (Mimo kategórie – Hors categorie), ktorá je ešte náročnejšia. V roku 2004 bol systém hodnotenia zmenený, za prvé miesto vo výjazde 1. – 4. kategórie sa udeľujú 3 body, zatiaľ čo za víťazstvo vo výjazdoch kategórie Hors je udelených 20 bodov. Body za víťazstvo v 1. – 4. kategórii sú udelené prvým trom jazdcom, kým v kategórii Hors prvým desiatim jazdcom. Umiestnenie v prvej trojke v poslednom výjazde každého dňa je navyše ohodnotené dvojnásobným počtom bodov. O vrchárske víťazstvo sa bojuje od roku 1933, bodkované tričko bolo po prvý raz predstavené v roku 1975. Farby zvolil sponzor Poulain Chocolate. Historicky najúspešnejším jazdcom je Richard Virenque, ktorý triumfoval sedem raz – v roku 1994, 1995, 1996, 1997, 1999, 2003 a 2004.
Ďalšou súťažou je súťaž o biele tričko, ktorý je obdobou žltého trička, je však určené jazdcom, ktorí 1. januára v roku, v ktorom prebiehajú preteky, nedovŕšili 25 rokov. Posledná súťaž je súťaž o najbojovnejšieho jazdca.
Každý deň sa zíde skupina rozhodcov, ktorá udeľuje body pretekárom, ktorí sa pokúsili o únik či iný podobný útok. Jazdec s najväčším počtom bodov získava biele štartovné číslo na červenom pozadí (namiesto čierneho čísla na bielom pozadí).
Poslednou súťažou je súťaž družstiev. Po každej etape sa každému tímu pridáva čas troch najrýchlejších jazdcov. V súčasnosti má Tour de France 21 tímov s 8 pretekármi, každé družstvo je sponzorované jednou či viacerými spoločnosťami.
Druhy etáp
upraviťBežná etapa
upraviť
V bežných etapách štartujú všetci jazdci naraz. Cyklistom je povolený kontakt, môžu jazdiť v zákryte (v háku). Jazda vo veternom tieni je rozhodujúca pre taktiku: osamelý jazdec má len malú šancu dohnať skupiny cyklistov, ktorí sa môžu striedať v namáhavej pozícii na čele skupiny. Väčšina jazdcov tvorí najväčšiu skupinu, pelotón, s útočiacimi skupinami na čele a odpadajúcimi skupinami na chvoste. V horských etapách býva pelotón rozdrobený, v rovinatých etapách jazdí pohromade.
Ak dorazí do cieľa viac jazdcov naraz, nezrýchľujú preto, aby si zlepšili svoj čas o pár sekúnd. Existuje totiž pravidlo, že keď jeden pretekár dorazí do cieľa so stratou menšou než jedna sekunda, pripíše sa mu rovnaký čas, ako jazdcovi pred ním. Toto platí postupne aj pre ďalších jazdcov, preto keď pelotón dorazí do cieľa pohromade, všetkým jazdcom sa pripíše rovnaký čas ako víťazovi, napriek tomu, že prejazd pelotónu cez cieľovú pásku trvá desiatky sekúnd, niekedy aj minúty. Na čele sa odohrávajú šprintérske súboje, ale nie kvôli zlepšeniu času, ale kvôli triumfu v etape a kvôli bodom na zisk zeleného trička pre najlepšieho šprintéra. Po prvej dvadsiatke jazdcov, kedy sa už nerozdeľujú šprintérske body, jazdci nesúťažia o konečné poradie. Týmto nepísaným pravidlom sa predchádza nebezpečným hromadným šprintom. Uprostred niektorých etáp alebo na ich koncoch je možné získať časový bonus, ale to platí len pre prvých troch jazdcov, ktorí dosiahnu určité kontrolné miesto. Tento bonus je maximálne 20 sekúnd.
Existuje aj pravidlo, že keď jazdec spadne menej než tri kilometre pred cieľom etapy, čo sa signalizuje červenou trojuholníkovou zástavkou nad traťou, potom sa mu pripisuje rovnaký čas ako je čas dojazdu skupiny, ktorej členom bol v čase, keď spadol. Toto pravidlo zamedzuje tomu, aby boli šprintéri potrestaní za nehodu, ktorá nereflektuje ich skutočný celkový výkon na trati. Tento šprintér síce nevyhrá etapu, ale nie je penalizovaný v celkovom poradí.
Časovka jednotlivcov
upraviťČasovku jednotlivcov jazdia cyklisti samostatne. Jazdci štartujú v intervale dvoch minút, v obrátenom poradí v celkovej klasifikácii. Najvyššie postavení jazdci, štartujúci nakoniec, vyrážajú na trať v intervaloch troch minút. Toto pravidlo však neplatí vždy. Tour v roku 2004 ponúkla časovku (dlhú asi 15 km) s cieľom na vrchole legendárnej L’Alpe-d’Huez, v ktorej jazdci štartovali v rozmedzí jednej minúty, tí najlepší v rozmedzí dvoch minút.
Pretože je časovka jednotlivcov skúškou individuálnych schopností, jazdci sa v priebehu etapy nemôžu dohovárať. Ak jazdec dobehne pretekára idúceho pred ním, čo sa vďaka rôznym schopnostiam cyklistov často stáva, nesmú jazdiť títo pretekári ako skupina. Predovšetkým nesmú jazdiť v zákryte.
V priebehu Tour de France sa obvykle uskutočňuje najmenej jedna časovka jednotlivcov, ale časovky môžu byť aj 2, 3, či 4. Pred prvou etapou sa jazdí krátka časovka, nazývaná prológ, ktorá rozhoduje o tom, kto bude mať v prvej etape žlté tričko a zamedzuje tomu, aby boli jazdci umiestnení v celkovej klasifikácii s rovnakými časmi (v prvom týždni zaznamená mnoho jazdcov rovnaký čas vďaka pravidlu, o ktorom je zmienka vyššie). Nasleduje rovinatá časovka, horská časovka a pred koncom pretekov ďalšia rovinatá časovka.
Tradične je posledná časovka predposlednou etapou, ktorá rozhoduje o víťazovi ešte pred štartom poslednej etapy, ktorá sa už nejazdí súťažne. Pri niektorých príležitostiach však organizátori pretekov zmenili poslednú etapu s dojazdom v Paríži na časovku. Poslednými pretekmi, kedy sa toto stalo, bola Tour v roku 1989, povestná najtesnejším víťazstvom Grega LeMonda pred Laurentom Fignonom. Fignon šiel do poslednej etapy ako vedúci jazdec s náskokom 50 s, ale nakoniec bol porazený o osem sekúnd po skvelom časovkárskom výkone LeMonda.
Časovka tímov
upraviťPomerne často, avšak nie vždy, sa počas Tour de France jazdí aj časovka tímov. Je podobná časovke jednotlivcov, ale celý tím jazdí pohromade. Tím jazdí ako skupina, jazdci sa striedajú na čele, ale nemôžu spolupracovať s ostatnými tímami. Každému členovi tímu je pripočítaný konečný čas štvrtého (do r. 2017 piateho) jazdca osemčlenného (do r. 2017 deväťčlenného) tímu. Ak sa však odtrhne jazdec od skupiny a dôjde na šiestej či nižšej pozícii oddelene od tejto skupiny, je mu pripočítaný horší čas, než aký skutočne dosiahol. Preto ak vodca skupiny dostane defekt alebo spadne, tím musí obetovať svoj čas v prospech času svojho lídra.
Slávne etapy
upraviťPosledná etapa končí na bulvári Champs-Elysées, ktorý je pre svoje dlažobné kamene pre jazdcov veľmi nepríjemný. Táto etapa sa väčšinou nejazdí v súťažnom duchu, pretože o víťazovi je už spravidla rozhodnuté. Napriek tomu sa v minulosti objavili výnimky. V roku 1987, kedy Stephen Roche viedol po poslednej časovke o 40 s pred Pedrom Delgadom, sa Delgado v poslednej etape odtrhol od pelotónu a pokúsil sa na poslednú chvíľu strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Roche Delgada ho však dohonil a obaja dojazdili v hlavnom pelotóne.
V ostatných rokoch organizátori experimentovali s presunutím poslednej časovky jednotlivcov do poslednej etapy namiesto etapy predposlednej. Najznámejšou sa týmto stala Tour v roku 1989, kedy Greg LeMond prevzal žlté tričko v poslednej časovkárskej etape pred Laurentom Fignonom a zvíťazil o osem sekúnd. Je pravdepodobné, že táto úprava sa bude v budúcnosti opakovať.
Známou je etapa s cieľom na L’Alpe-d’Huez. V roku 2004 sa organizátori rozhodli uskutočniť ďalší experiment a usporiadali časovku jednotlivcov s cieľom na L’Alpe-d’Huez. Táto zmena však pretekármi nebola prijatá príliš dobre a pravdepodobne sa už nebude opakovať.
Hostiteľstvo začiatku alebo konca etapy prináša dotyčnému mestu prestíž a veľa publicity. Kým kedysi začínala každá etapa na mieste, kde predchádzajúca etapa končila, a preteky boli preto kontinuálne, teraz začínajú etapy o niekoľko kilometrov ďalej. Tým je zaistené, že si svoj kúsok slávy užije viac miest. Niekedy sa začiatok etapy posunie o obrovskú vzdialenosť a na presun jazdcov je potrebný jeden deň voľna.
Veľmi prestížne je hostiť prológ a začiatok prvej etapy. Keďže je prológ príliš krátky na prejazd medzi dvomi mestami, odohráva sa prológ a začiatok prvej etapy v rovnakom meste. Tour de France sa striedavo otvára vnútri a mimo Francúzska, často sa začiatočné etapy jazdia v okolitých štátoch.
Bodovacie súťaže
upraviťŠprintérske bodovanie
upraviťV roku 2015 sa zmenil bodovací systém[2]
| Typ etapy | 1. | 2. | 3. | 4. | 5. | 6. | 7. | 8. | 9. | 10. | 11. | 12. | 13. | 14. | 15. | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
Rovinatá | 50 | 30 | 20 | 18 | 16 | 14 | 12 | 10 | 8 | 7 | 6 | 5 | 4 | 3 | 2 |
 |
Kopcovitá | 30 | 25 | 22 | 19 | 17 | 15 | 13 | 11 | 9 | 7 | 6 | 5 | 4 | 3 | 2 |
 |
Horská | 20 | 17 | 15 | 13 | 11 | 10 | 9 | 8 | 7 | 6 | 5 | 4 | 3 | 2 | 1 |
 |
Individuálna časovka | 20 | 17 | 15 | 13 | 11 | 10 | 9 | 8 | 7 | 6 | 5 | 4 | 3 | 2 | 1 |
| Rýchlostná prémia | 20 | 17 | 15 | 13 | 11 | 10 | 9 | 8 | 7 | 6 | 5 | 4 | 3 | 2 | 1 | |
Vrchárske bodovanie
upraviťRozdelenie bodov je nasledovné:[3]
| Vrchol | 1. | 2. | 3. | 4. | 5. | 6. | 7. | 8. | 9. | 10. | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |
Kategórie Hors | 25 | 20 | 16 | 14 | 12 | 10 | 8 | 6 | 4 | 2 |
| |
Prvej Kategórie | 10 | 8 | 6 | 4 | 2 | 1 | ||||
| |
Druhej Kategórie | 5 | 3 | 2 | 1 | ||||||
| |
Tretej Kategórie | 2 | 1 | ||||||||
| |
Štvrtej Kategórie | 1 | |||||||||
- Rozdelený počet bodov je dvojnásobný ak je to zároveň cieľom etapy. Platí od kategórie 2 a viac.
Zoznam celkových víťazov
upraviť* dodatočne po odobratí víťazstva Floydovi Landisovi (2006) a Albertovi Contadorovi (2010) za doping
** víťaz Lance Armstrong (USA) bol zbavený titulov pre užívanie dopingových látok
*** Franco Pellizotti bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok
**** Bernhard Kohl bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok
Rekordy
upraviť
Štyria jazdci vyhrali Tour päťkrát:
- Jacques Anquetil (Francúzsko) v rokoch 1957, 1961, 1962, 1963 a 1964;
- Eddy Merckx (Belgicko) v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972 a 1974;
- Bernard Hinault (Francúzsko) v rokoch 1978, 1979, 1981, 1982 a 1985;
- Miguel Indurain (Španielsko) v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 (ako prvý vyhral päťkrát po sebe).
- Lance Armstrong (USA) síce vyhral Tour de France sedemkrát (v rokoch 1999 – 2005), no tituly mu boli kvôli dopingu odobrané a ročníky tak zostali bez víťaza.
Čo sa týka národnosti, najviac pretekov vyhrali Francúzi (36 pretekov), nasledovaní Belgičanmi (18), Talianmi (10), jazdcami Španielska (8), Veľkej Británie (5), Luxemburska (4), USA (3), Slovinska, Švajčiarska a Holandska (2) a Írska, Dánska, Nemecka, Kolumbie a Austrálie (1).
Česi a Slováci na Tour
upraviťTour de France sa doteraz zúčastnilo trinásť Čechov a Slovákov, pričom Ján Svorada vymenil v roku 1996 slovenské občianstvo za české. Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch Milan Jurčo. Najúspešnejšími jazdcami sú Peter Sagan s ôsmimi účasťami, dvanástimi individuálnymi etapovými víťazstvami (2012 1., 3. a 6. etapa, 2013 7. etapa, 2016 2. 11. a 16. etapa, 2017 2. etapa, 2018 2., 5. a 13. etapa a 2019 5.etapa) a ziskom siedmich zelených dresov. Česi Ján Svorada s ôsmimi štartmi a tromi individuálnymi etapovými víťazstvami a Pavel Padrnos so šiestimi štartmi a tromi víťazstvami v tímovej časovke. V ročníku 2012 bolo Slovensko rekordne zastúpené bratmi Petrom a Martinom Velitsovcami a Petrom Saganom. Sagan vyhral 3 etapy a zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. V roku 2013 Peter Sagan obhájil víťazstvo v bodovacej súťaži o zelený dres a pridal jedno etapové víťazstvo. Aj v rokoch 2014 a 2015 získal zelený dres, ale bez vyhratej etapy.
- 1987 Květoslav Palov (103.), Milan Jurčo (nedokončil)
- 1988 Milan Jurčo (139., 3. miesto v časovke jednotlivcov)
- 1993 Ján Svorada (nedokončil)
- 1994 Ján Svorada (103., vyhral etapu)
- 1995 Ján Svorada (nedokončil)
- 1996 Ján Svorada (nedokončil)
- 1998 Ján Svorada (nedokončil, vyhral etapu)
- 1999 Ján Svorada (nedokončil), Pavel Padrnos (nedokončil)
- 2000 Pavel Padrnos (85.)
- 2001 Ján Svorada (129., vyhral etapu)
- 2002 Tomáš Konečný (65.), Pavel Padrnos (69.), Ján Svorada (131.)
- 2003 René Anderle (83.), Pavel Padrnos (102., vyhral tímovú časovku)
- 2004 Pavel Padrnos (79., vyhral tímovú časovku), Jan Hruška (117.)
- 2005 Pavel Padrnos (95., vyhral tímovú časovku)
- 2006 Pavel Padrnos (65.)
- 2008 Roman Kreuziger (13.), Peter Velits (57.)
- 2009 Roman Kreuziger (9.), Peter Velits (32.)
- 2010 Roman Kreuziger (9.)
- 2011 Roman Kreuziger (112.), Peter Velits (19.)
- 2012 Peter Sagan (42.) (vyhral tri etapy, získal zelené tričko
), Peter Velits (27.), Martin Velits (88.) - 2013 Peter Sagan (82.) (vyhral jednu etapu, štyrikrát bol druhý, dvakrát tretí, obhájil zelené tričko z roku 2012), Peter Velits (25.), Roman Kreuziger (5.)
- 2014 Peter Sagan (60.) (štyri druhé a jedno tretie miesto v etapách, obhájil zelené tričko z rokov 2012 a 2013), Peter Velits (27.), Leopold König (7.), Jan Bárta (71.)
- 2015 Peter Sagan (46.) (5x 2. a 2x 3. miesto v etapách, opäť získal zelené tričko ), Roman Kreuziger (17.), Jan Bárta (25.), Leopold König (70.), Zdeněk Štybar (103.) (vyhral 6. etapu)
- 2016 Peter Sagan (získal 3 prvé, 2 druhé a 3 tretie miesta, ako aj zelené tričko ) rekord bodovacej súťaže 470 bodov.
- 2017 Peter Sagan (vyhral 3. etapu, no po kolízii s Cavendishom v závere 4. etapy bol diskvalifikovaný a v Tour nepokračoval)
- 2018 Peter Sagan (vyhral 3 etapy ,3 druhé a 1 tretie miesto,), získal zelený dres a celkové 71. miesto -nový rekord bodovacej súťaže 477 bodov.
- 2019 Peter Sagan (vyhral 1 etapu ,1 druhé a 1 tretie miesto,), získal zelený dres a celkové 82. miesto
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tour de France
Referencie
upraviť- ↑ Prehľadné informácie o etapách a histórií Tour de France [online]. www.rtvs.sk, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
- ↑ Regulations of the race [online]. ASO/letour.fr, [cit. 2015-07-06]. Dostupné online. Archivované 2015-07-07 z originálu.
- ↑ Tour de France 2011 – Rules [online]. Letour.fr, [cit. 2012-02-23]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť
- Oficiálna stránka Tour de France
- Slovenská stránka o Tour de France Archivované 2014-04-11 na Wayback Machine (neoficiálna)
- Tour de France 2015, TdF v kocke
- Tour de France 2016 – komplexný prehľad z cyklistických pretekov