Věra Čáslavská
Věra Čáslavská (* 3. máj 1942, Praha – † 30. august 2016, Praha[1]) bola česko-slovenská športová gymnastka, trénerka a významná športová funkcionárka, sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta, jedenásťnásobná majsterka Európy a štvornásobná Športovkyňa roka Česko-Slovenska. Po nežnej revolúcii bola v rokoch 1990 – 1996 predsedníčkou Českého olympijského výboru a v rokoch 1995 – 2001 tiež členkou Medzinárodného olympijského výboru.
| Věra Čáslavská | |
| česko-slovenská športová gymnastka | |
 Věra Čáslavská v roku 1967 | |
| Narodenie | 3. máj 1942 Praha, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. august 2016 (74 rokov) Praha, Česko |
| Manžel | Josef Odložil |
| Deti | Radka Čáslavská, Martin Odložil |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Věra Čáslavská |
| Prehľad medailí | |||
|---|---|---|---|
| Olympijské hry | |||
| zlato | gymnastika – viacboj | ||
| zlato | gymnastika – preskok | ||
| zlato | gymnastika – kladina | ||
| zlato | gymnastika – viacboj | ||
| zlato | gymnastika – bradla | ||
| zlato | gymnastika – prostné | ||
| zlato | gymnastika – preskok | ||
| striebro | gymnastika – družstvo | ||
| striebro | gymnastika – družstvo | ||
| striebro | gymnastika – kladina | ||
| striebro | gymnastika – družstvo | ||
Spolu s Ruskou Larisou Latyninovou je jednou z dvoch gymnastiek histórie, ktorým sa podarilo získať zlaté medaily vo viacboji na dvoch po sebe idúcich olympijských hrách. Zlato z viacboja tiež vyhrala na majstrovstvách sveta v roku 1966 a Majstrovstvách Európy 1965 a 1967. Cez štyridsať rokov už drží medzi gymnastami rekord v absolútnom počte individuálnych zlatých olympijských medailí. V rokoch 1964 až 1968 nebola na veľkom závode vo viacboji porazená.
Životopis
upraviťOd svojho detstva sa venovala gymnastike. Svoju športovú kariéru začala vo svojich 16 rokoch na majstrovstvách sveta v športovej gymnastike v Moskve, kde česko-slovenske gymnastky obsadili v súťaži družstiev druhé miesto. Vo viacboji jednotlivcov skončila ôsma. Toho istého roku obsadila na majstrovstvách Česko-Slovenska druhé miesto. O rok neskôr Čáslavská získala na majstrovstvách Európy v Krakove svoju prvú zlatú medailu za cvičenie na kladine a striebornú za preskok.
Roku 1960 bola členkou strieborného česko-slovenského olympijského družstva na OH v Ríme, v individuálnych súťažiach skončila vo viacboji žien ôsma a na kladine šiesta.
Prvý väčší úspech zaznamenala v roku 1962 na majstrovstvách sveta v Prahe, kde vyhrala preskok, vo viacboji jednotlivcov skončila druhá a tretia v prostných. Česko-slovenské družstvo získalo striebornú medailu.
Ďalším vrcholom jej kariéry bol rok 1964 predovšetkým potom Letné olympijské hry 1964 v Tokiu, kde získala zlatú medailu vo viacboji jednotlivcov, v preskoku a na kladine. Česko-slovenské družstvo skončilo druhé. O rok neskôr na majstrovstvách Európy v Sofii získala päť zlatých medailí.
Na majstrovstvách sveta v Dortmunde v roku 1966 zvíťazila vo viacboji jednotlivcov a v preskoku, ďalej získala striebornú medailu na kladine a v prostných. V súťaži družstiev potom česko-slovenske gymnastky získali zlatú medailu.
V roku 1967 na majstrovstvách Európy v Amsterdame získala zlato vo všetkých súťažných disciplínach.
V roku 1968 sa zúčastnila Letných olympijských hier v Mexiku, kde získala zlato za viacboji, preskok, bradlá a prostné. Striebro potom za kladinu a v družstvách. V priebehu týchto hier sa vydala za Josefa Odložila, českého reprezentanta v behu. Na týchto olympijských hrách ukončila svoju športovú kariéru. Počas slávnostného ceremoniálu odovzdania medailí gestami protestovala proti okupácii Česko-Slovenska, keď stála spoločne na stupienku so sovietskou pretekárkou. Počas slávnostného hrania sovietskej hymny otočila hlavu od súperky smerom do zeme.
V tom istom roku bola vyhlásená najlepšou športovkyňou sveta. Okrem toho v roku 1964 a v rokoch 1966 až 1968 zvíťazila aj v česko-slovenskej ankete Športovec roka.
Manželstvo s Josefom Odložilom sa jej zrútilo, ale po nežnej revolúcii sa jej začalo dariť v spoločenskej sfére. Mala ponuky na miesto primátorky hlavného mesta, alebo veľvyslankyne v Japonsku, ale prijala až miesto poradkyne prezidenta Václava Havla. Stala sa tiež predsedníčkou Československého a následne Českého olympijského výboru. V roku 1996 sa ale začala sťahovať do ústrania a nasledujúcich desať rokov sa takmer s nikým nestýkala a nikde nevystupovala. S depresiami sa liečila v psychiatrickej liečebni v Bohniciach a k nim sa pridala aj závislosť na práškoch na spanie. Neskôr sa o depresii vyjadrovala ako o strašnej veci kvôli ktorej stratila pätnásť rokov života. V roku 2007 sa začala s ohromným elánom vracať medzi ľudí a začala pomáhať českým športovcom. Potom ale ochorela na rakovinu pankreasu, ktorá sa v lete 2016 zhoršila. 30. augusta išla na prehliadku do IKEMu, kde ale zostala a o 21:55 na následky dlhotrvajúcej choroby zomrela.[1]
Politická, spoločenská a trénerská činnosť
upraviť
V roku 1968 sa tiež zapojila do politického života a podpísala známu petíciu Dvetisíc slov. V roku 1971 bola vylúčená z radov členov ČSTV. V roku 1974 vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu Karlovej univerzity v Prahe a venovala sa trénerskej činnosti. Neskôr jej bolo dovolené vykonávať trénerskú činnosť v Mexiku (1979-1981).
V januári 1990 sa stala poradkyňou prezidenta ČSR Václava Havla pre sociálne otázky a pre šport, od roku 1991 potom pôsobila ako jeho asistentka.
V rokoch 1990 – 1992 zastávala funkciu predsedníčky Československého olympijského výboru a potom bola až do roku 1996 Českého olympijského výboru a členkou Medzinárodného olympijského výboru (1995 – 2001).
V prezidentských voľbách v roku 2013 aktívne podporovala Karla Schwarzenberga, protestovala najmä proti tomu, že jeho ľavicoví protikandidáti žiadali o podporu komunistami.
Ocenenie
upraviť- 1964, 1966, 1967, 1968 - Športovec roka
- 1968 - najlepšia športovkyňa sveta, druhá najznámejšia žena sveta
- 1989 - Cena Pierra de Coubertina, udelil Medzinárodný výbor pre fair play pri UNESCO
- 1991 - uvedená do Dvorany slávy v New Yorku[2]
- 1991 - Olympijský rad, udelený Medzinárodným olympijským výborom
- 1995 - štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy II. stupňa, udelil prezident Českej republiky Václav Havel
- 2010 - japonský Rad vychádzajúceho slnka, odovzdal japonský veľvyslanec v Česku Čikahito Harada v pražskej rezidencii
- 2016 - cena Gratias Agit za šírenie dobrého mena Českej republiky vo svete[3]
Čáslavská vo filme a divadle
upraviť- Věra 68, celovečerný dokument, réžia Olga Sommerová[4]
- Věra divadelná hra od autorky Simony Petrů. Inscenáciu uviedlo Národní divadlo Brno, premiéra bola 2. marca 2018.[5]
Zaujímavosti
upraviťJej meno nesie planétka (26986) Čáslavská (provizórne meno 1997 VC5).[6] K Čáslavskej 70. narodeninám (2012) bola vydaná poštová karta s portrétom, autorom je Oldřich Kulhánek.[7]
Referencie
upraviť- ↑ a b TOMÍČEK, Matěj; MACEK, Tomáš. Po vleklé nemoci zemřela gymnastka Věra Čáslavská. Bylo jí 74 let. iDnes.cz, 2016-08-31. Dostupné online [cit. 2016-08-31].
- ↑ BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Čáslavská Věra, s. 46.
- ↑ Cenu za šíření dobrého jména republiky získala olympionička Čáslavská a další osobnosti. Český rozhlas, 2016-06-17. Dostupné online.
- ↑ Sommerová dokončila dokument o vzletech a pádech Věry Čáslavské. iDnes.cz, 2012-04-13. Dostupné online.
- ↑ Osudem gymnastky Věry Čáslavské se inspiruje Národní divadlo Brno v nové inscenaci nazvané Věra [online]. divadlo.cz, [cit. 2018-03-02]. Dostupné online.
- ↑ ČTK. Čáslavská má svou planetku. Budu tady strašit na věky věků, smála se. iDNES.cz, 2010-04-28. Dostupné online [cit. 2016-08-30].
- ↑ BERÁNEK, Jaroslav. Dva návrhy vrátila, ale nakonec je Čáslavská s dopisnicí spokojena. iDNES.cz, 2012-05-02. Dostupné online [cit. 2016-08-30].
Iné projekty
upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Věra Čáslavská
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Věra Čáslavská
Externé odkazy
upraviť- Věra Čáslavská na stránke sports-reference.com (po anglicky)