Otvoriť hlavné menu

Verejný cintorín je cintorín v Košiciach, nachádzajúci sa v mestskej časti Juh, medzi ulicami Alejová a Rastislavová. Je to najväčšie pietne miesto na Slovensku s rozlohou 32 hektárov a kapacitou viac ako 30.000 hrobových miest.

Verejný cintorín
cintorín
Košice 17 Slovakia33.jpg
Pohľad na kríž pri vstupe na cintorín
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice IV
Mesto Košice
Mestská časť Juh
Súradnice 48°41′46″S 21°15′28″V / 48,696157°S 21,257758°V / 48.696157; 21.257758
Rozloha 32 ha
Správca Sprava mestskej zelene
Počet hrobových miest 30 000
Vznik 19. storočie
Web stránka rekviem.sk
Poloha v rámci Košíc
Red pog.svg
Poloha v rámci Košíc
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Obradná pohrebná sieň

VznikUpraviť

Počiatky jeho vzniku siahajú do 80. rokov 19. storočia, kedy sa začali dovtedy fungujúce cintoríny zapĺňať. Mesto preto muselo uvažovať o vybudovaní nového pietneho miesta. Najprv bolo treba vybrať vhodný pozemok, kde by sa dalo zriadiť. Nájsť sa ho podarilo v roku 1881, kedy od pôvodných vlastníkov kúpilo mesto pomerne veľký pozemok na dnešnej Rastislavovej ulici. Vedenie mesta v rozpočte schválilo 25-tisíc zlatých na stavbu budovy pre správcu cintorína, kancelárie a márnicu s piatimi boxmi. Jeden z nich mal byť upravený na pitevňu. Stavbu, ako to zachytávajú historické pramene zrealizovali podnikatelia Schmidt a Kolacsek. Pri tvorbe sa snažili vytvoriť napodobeninu niektorého z parížskych cintorínov.[1]

Prví pochovaníUpraviť

Vo februári 1888 schválilo vtedajšie mestské zastupiteľstvo štatút o správe a prevádzke cintorína. Po jeho odsúhlasení ministerstvom vnútra v apríli 1889 vydalo zastupiteľstvo vyhlášku o zatvorení, respektíve zrušení dovtedy používaných cintorínov. Prestali fungovať Cintorín sv. Kríža, evanjelický, kalvínsky i židovský cintorín. Jediný, ktorý ostal, bol Cintorín sv. Rozálie. Prvými nebožtíkmi na Verejnom cintoríne, ktorých 1. júna 1889 pochoval pomocný duchovný Béla Mihályffy, boli Andrej a Štefan. Jeden mal štyri roky a bol synom domáceho sluhu Antona Zsampáka. Druhým bol ročný chlapček tesára Ondreja Kovalcsika.

Pochovaní vojaciUpraviť

Na cintoríne je dnes 22 parciel. Medzi nebožtíkmi sú pochovaní i vojaci. Asi 6 000 padlých z I. svetovej vojny ležalo najprv na tzv. vojenskej časti Verejného cintorína. Neskôr bol Čechom, Slovákom, Maďarom, Nemcom, Rakúšanom, Rusom, Bulharom, Rumunom, Poliakom, Francúzom, Turkom a Talianom postavený pamätník, ktorý pripomína vojaka v zákope. Na ktorom je nápis: ´POCHOVANÝM VOJAKOM PRVEJ SVETOVEJ VOJNY 1914-1918´.

Neďaleko tohto pamätníka je ďalší v podobe obelisku. Venovaný je talianskym vojakom, ktorí padli v Košiciach v roku 1919. Pamätník im dal postaviť veliteľ 6. divízie legionárov generál Rossi. Neskôr tam boli dodatočne uložené telá talianskych vojakov, ktorí padli v novembri 1944. Okrem mien je na stĺpe, obnovenom v roku 2002, taliansky text.

Na juhovýchodnej strane vrcholu cintorína, konkrétne na jednej časti parcely č. 12, sú hroby vojakov z II. svetovej vojny. Je ich do 100 a sú to tzv. československí vojaci. Ich hroby, ktoré sú v štyroch radoch, sa začali postupne obnovovať. Obnovenie prvého radu spočívalo vo vyrovnaní krížov, vysadení trávi a odstránení buriny a koreňov drevín, týmto spôsobom nadobudol rad úplne iný vzhľad. Postupne sa upravia aj ďalšie tri rady týchto vojenských hrobov.

V centre cintorína je postavený pomník s hrobmi vyše 3-tisíc vojakov a dôstojníkov Sovietskej armády. Zomreli pri oslobodzovaní Východného Slovenska a Košíc. Pomník bol odhalený 6. júla 1946.

Na Verejnom cintoríne je niekoľko miest, o ktoré sa spoločnosť Rekviem stará. Je to napríklad hrob J. Kukorelliho i hromadný hrob tých, ktorí boli povešaní na stromoch na Hlavnej ulici. Ďalej hromadný hrob odporcov fašizmu postrieľaných pri Ťahanovskom tuneli a pamätník Neznámeho vojaka presťahovaný z Námestia osloboditeľov, ktorý je vedený ako národná kultúrna pamiatka. A potom spomínané cintoríny vojakov z I. i II. svetovej vojny a pomník vojakov Sovietskej armády.[2]

Významné osobnostiUpraviť

Na Verejnom cintoríne odpočíva veľa osobností, ktoré sa zapísali do života mesta. Sú to napríklad: Anton Prídavok, Bauerneblovci, teda bývalí majitelia košického pivovaru či akademický sochár Vojtech Löffler a mnohí ďalší.

ReferencieUpraviť

  1. Verejný cintorín, ktorý otvorili v 80.rokoch 19.storočia, hrozivo napĺňa svoju kapacitu - Korzár, 3.11.2006 - Dostupné online
  2. História - Oficiálna stránka Rekviem - Dostupné online

Externé odkazyUpraviť