Vlčia (vrch v Žiari)
Vlčia (752,6 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Slovenské Pravno, približne 9 km severozápadne od mesta Turčianske Teplice.[2]
| Vlčia | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Turčianske Teplice |
| Obce | Brieštie, Slovenské Pravno, Rudno |
| Pohorie | Žiar |
| Podcelok | Vyšehrad |
| Povodie | Turiec |
| Nadmorská výška | 752,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′22″S 18°43′09″V / 48,9227°S 18,7192°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vyšehrad.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na území okresu Turčianske Teplice a zasahuje na katastrálne územie obce Brieštie, Rudno[4] a Slovenské Pravno.[5] Nachádza sa mimo hlavného hrebeňa a nevedie naň značený chodník.[2]
Opis upraviť
Vlčia je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha východným smerom z hlavného hrebeňa v lokalite Uhliarske, severne od Vyšehradského sedla. Južne sa nachádza vrch Šiarec (580 m n. m.) a Pálený vrch (724 m n. m.), západne Rozložná (783 m n. m.), severne susedí Gaštan (838 m n. m.) a severovýchodne Tlstý vrch (734 m n. m.).[6] Bočný hrebeň patrí do povodia rieky Turiec; voda zo severných svahov odteká do potoka Lúčky, južné svahy sú pramennou oblasťou Rudnianskeho potoka. Najbližším sídlom je na severnom úpätí ležiaca osada Hadviga, východne leží Slovenské Pravno, južným smerom Rudno a Jasenovo a juhozápadným smerom Vyšehradné.[2]
Výhľady upraviť
Vrcholová časť Vlčej je pokrytá lesným porastom, ktorý znemožňuje rozhľad. Svahy však pokrýva nesúvislá vegetácia a tak obmedzený výhľad je možný z viacerých lokalít. Viditeľné sú mnohé okolité vrchy pohoria Žiar, Turčianska kotlina, Strážovské vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy a Veľká Fatra.[7]
Prístup upraviť
Na Vlčiu nevedie značená turistická trasa a prístup je možný sedlom z hrebeňom vedúcej magistrály, prípadne lesnými chodníkmi z okolia.
- po
značke (Cesta hrdinov SNP):
- zo severu z Vríckeho sedla cez Závozy
- od juhu z Vyšehradského sedla[2]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 56.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.