Vladimir Alexandrovič Džanibekov

Vladimir Alexandrovič Džanibekov (rus. Владимир Александрович Джанибеков, rod. Vladimir Alexandrovič Krysin; * 13. máj 1942, Iskandar) je bývalý sovietsky kozmonaut. V roku 1978 velil kozmickej lodi Sojuz 27 a absolvoval pobyt v kozmickej stanici Saľut 6. V roku 1981 velil kozmickej lodi Sojuz 39 (s pobytom na Saľute 6), roku 1982 Sojuzu T 6 (s pobytom na Saľute 7) a roku 1983 Sojuzu T 12 (s pobytom na Saľute 7).

Vladimir Džanibekov
kozmonaut CPK
Vladimir Džanibekov v roku 2017
Vladimir Džanibekov v roku 2017
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Stavneaktívny
Narodenie13. máj 1942 (82 rokov)
Iskandar, Kazašská SSR, ZSSR (dnešný Uzbekistan)
Iné zamestnaniepilot
Hodnosťgenerálmajor sovietskych vzdušných síl
Čas vo vesmíre145 dní, 15 hodín, 56 minút
Kozmonaut od27. apríla 1970
MisieSojuz 27/Saľut 6/Sojuz 26, Sojuz 39/Saľut 6, Sojuz T-6/Saľut 7, Sojuz T-12/Saľut 7, Sojuz T-13/Saľut 7
Znaky misií
Kozmonaut do24. júna 1986

Narodil sa ako Vladimir Alexandrovič Krysin, Džanibekov je priezvisko po prvej manželke. Vo svojich 11 rokoch začal navštevovať Suvorovské učilište. Vďaka výbornému vysvedčeniu sa dostal na štátnu univerzitu v Leningrade, dnešnom Petrohrade. Dúfal, že bude môcť skĺbiť štúdium s lietaním. Časom sa rozhodol univerzitu opustiť, prešiel na letecké učilište a venoval sa naplno svojej hlavnej záľube, lietaniu. Po čase sa stal leteckým inštruktorom. Potom ho získal kozmonaut German Titov na absolvovanie náročnej lekárskej prehliadky a vstupu do Hviezdneho mestečka. V roku 1970 vstúpil do Komunistickej strany. Bol zaradený do záložnej posádky sovietsko-amerického letu a potom do skupiny určenej pre program Sojuz – Saľut. Získal hodnosť kapitána.

Do vesmíru sa dostal z kozmodrómu Bajkonur dvakrát, v roku 1978 so Sojuzom 27 spoločne s Makarovom, keď pracovali na stanici Saľut 6 a po šiestich dňoch v poriadku pristáli. Po druhýkrát letel v roku 1981 na palube Sojuzu 39 spoločne s kozmonautom Gurragčá z Mongolska, opäť na Saľut 6, 8 dní vo vesmíre, aj tentokrát pristátie v poriadku. Už rok potom letel tretíkrát v lodi Sojuz T-6 na novou stanici Saľut 7. Na tejto stanici to bola prvá pilotovaná posádka. Aj tento let bol takmer osemdenný. Na rovnakú orbitálnu stanicu sa dostal o dva roky neskôr s loďou Sojuz T-12. Naposledy vzlietol v roku 1985 na svoj piaty let v kozmickej lodi Sojuz T-13, cieľom bola opäť stanica Saľut 7, tentoraz však to bol dlhodobý pobyt - 113 dní. Vo vesmíre strávil Džanibekov spolu 145 dní. Neskôr dosiahol hodnosť generálmajora a v roku 1990 sa stal veliteľom Hviezdneho mestečka.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimir Džanibekov na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).