Vladimir Alexandrovič Džanibekov
Vladimir Alexandrovič Džanibekov (rus. Владимир Александрович Джанибеков, rod. Vladimir Alexandrovič Krysin; * 13. máj 1942, Iskandar) je bývalý sovietsky kozmonaut. V roku 1978 velil kozmickej lodi Sojuz 27 a absolvoval pobyt v kozmickej stanici Saľut 6. V roku 1981 velil kozmickej lodi Sojuz 39 (s pobytom na Saľute 6), roku 1982 Sojuzu T 6 (s pobytom na Saľute 7) a roku 1983 Sojuzu T 12 (s pobytom na Saľute 7).
Vladimir Džanibekov | |
kozmonaut CPK | |
Vladimir Džanibekov v roku 2017 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Stav | neaktívny |
Narodenie | 13. máj 1942 (82 rokov) Iskandar, Kazašská SSR, ZSSR (dnešný Uzbekistan) |
Iné zamestnanie | pilot |
Hodnosť | generálmajor sovietskych vzdušných síl |
Čas vo vesmíre | 145 dní, 15 hodín, 56 minút |
Kozmonaut od | 27. apríla 1970 |
Misie | Sojuz 27/Saľut 6/Sojuz 26, Sojuz 39/Saľut 6, Sojuz T-6/Saľut 7, Sojuz T-12/Saľut 7, Sojuz T-13/Saľut 7 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 24. júna 1986 |
Život
upraviťNarodil sa ako Vladimir Alexandrovič Krysin, Džanibekov je priezvisko po prvej manželke. Vo svojich 11 rokoch začal navštevovať Suvorovské učilište. Vďaka výbornému vysvedčeniu sa dostal na štátnu univerzitu v Leningrade, dnešnom Petrohrade. Dúfal, že bude môcť skĺbiť štúdium s lietaním. Časom sa rozhodol univerzitu opustiť, prešiel na letecké učilište a venoval sa naplno svojej hlavnej záľube, lietaniu. Po čase sa stal leteckým inštruktorom. Potom ho získal kozmonaut German Titov na absolvovanie náročnej lekárskej prehliadky a vstupu do Hviezdneho mestečka. V roku 1970 vstúpil do Komunistickej strany. Bol zaradený do záložnej posádky sovietsko-amerického letu a potom do skupiny určenej pre program Sojuz – Saľut. Získal hodnosť kapitána.
Do vesmíru sa dostal z kozmodrómu Bajkonur dvakrát, v roku 1978 so Sojuzom 27 spoločne s Makarovom, keď pracovali na stanici Saľut 6 a po šiestich dňoch v poriadku pristáli. Po druhýkrát letel v roku 1981 na palube Sojuzu 39 spoločne s kozmonautom Gurragčá z Mongolska, opäť na Saľut 6, 8 dní vo vesmíre, aj tentokrát pristátie v poriadku. Už rok potom letel tretíkrát v lodi Sojuz T-6 na novou stanici Saľut 7. Na tejto stanici to bola prvá pilotovaná posádka. Aj tento let bol takmer osemdenný. Na rovnakú orbitálnu stanicu sa dostal o dva roky neskôr s loďou Sojuz T-12. Naposledy vzlietol v roku 1985 na svoj piaty let v kozmickej lodi Sojuz T-13, cieľom bola opäť stanica Saľut 7, tentoraz však to bol dlhodobý pobyt - 113 dní. Vo vesmíre strávil Džanibekov spolu 145 dní. Neskôr dosiahol hodnosť generálmajora a v roku 1990 sa stal veliteľom Hviezdneho mestečka.
Zdroje
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimir Džanibekov na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).