Vladivoj

Vladivoj (* 981^? – † január 1003) bol českým kniežaťom v rokoch 1002 – 1003.

Vladivoj
Český knieža
Panovanie
Dynastia	Přemyslovci/Piastovci (?)
Panovanie	1002 – 1003
Predchodca	Boleslav III.
Nástupca	Jaromír
Biografické údaje
Narodenie	981?
Úmrtie	január 1003 Praha?
Rodina
Otec	Mešek I.?
Matka	Doubravka Přemyslovna?
Odkazy
	Vladivoj (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Život

Pôvod

Vladivojov pôvod nie je jasný, no pravdepodobne bol synom Doubravky Přemyslovny a poľského kniežaťa Meška, a teda mladším bratom poľského kniežaťa a kráľa Boleslava Chrabrého. Tento predpoklad vyslovil už v roku 1895 Oswald Balzer. Iná hypotéza tvrdí, že bol zabudnutým potomkom přemyslovského rodu. Ide však iba o špekuláciu zakladajúcu sa na tom, že v danej dobe mohol na kniežacej stolec zasadnúť iba Přemyslovec.

Dúbravka Přemyslovna Meškovi porodila syna Boleslava a dcéru Dorotu, pri Vladivojovi však táto istota chýba. Zrejme však bol príbuzným Přemyslovcov a zároveň Piastovec. Meškovi synovia (prinajmenšom Boleslav Chrabrý) by boli v tom prípade z matkinej strany vnuci českého kniežaťa Boleslava I. a bratranci Boleslava III., Jaromíra a Oldřicha.

Na českom tróne

Po úteku Boleslava III. bol Vladivoj dosadený Boleslavom Chrabrým na český kniežací stolec. Podľa kronikára Detmara Merseburského bol v Čechách prijatý „jednomyseľne pre príbuzenstvo a veľkú sympatiu“. V Čechách však v tom čase existovali prinajmenšom dve skupiny veľmožov, z ktorých jedna bola pronemecká a druhá propoľská, pričom prvá z nich bola v danej dobe zrejme v menšine.

V novembri 1002 Vladivoj v Regensburgu prisľúbil, údajne „v dôsledku múdrej rady“, vernosť kráľovi Henrichovi II. a odmenou dostal Čechy v léno. Stal sa tak prvým českým vladárom, ktorý si nechal Čechy udeliť od rímskeho panovníka, čo bola významná zmena pomeru českých panovníkov v Rímsko-nemeckej ríši. Rímski panovníci na základe tohto Vladivojovho úkonu v 11. a 12. storočí (až do vydania Zlatej buly sicílskej) opakovane zasahovali do nástupníctva jednotlivých kniežat z rodu Přemyslovcov. Historička Barbara Krzemieńska je toho názoru, že Boleslav Chrabrý v tejto dobe už zrejme obsadil Moravu a Vladivoj si lénnym sľubom chcel poistiť aspoň Čechy (navyše sa potom nemusel obávať Henrichova vojská).

Vladivoj razil vlastné denáre. Podľa kronikárov bol notorickým alkoholikom: „vždy smädom trápený bol tak, že ani hodinu bez pitia trvať nemohol“, a už začiatkom roka 1003 sa upil na smrť. Po smrti Vladivoja bol vďaka vojenskej pomoci Henricha II. na český kniežací stolec dosadený knieža Jaromír, čoskoro však musel utiecť pred Boleslavom III. a Boleslavom Chrabrým.

Literatúra

• BLÁHOVÁ, Marie; FROLÍK, Jan; PROFANTOVÁ, Naďa. Velké dějiny zemí Koruny české I. Do roku 1197. Praha ; Litomyšl : Paseka, 1999. 800 s. ISBN 80-7185-265-1.
• CHARVÁT, Petr. Zrod českého státu 568-1055. Praha : Vyšehrad, 2007. 263 s. ISBN 978-80-7021-845-7.
• KRZEMIEŃSKA, Barbara. Břetislav I.: Čechy a střední Evropa v prvé polovině XI. století. Praha : Garamond. 390 s. ISBN 80-901760-7-0.
• LUTOVSKÝ, Michal. Po stopách prvních Přemyslovců II. Léta krize a obnovy 972-1012. Od Boleslava II. po Jaromíra. Praha : Libri, 2007. 271 s. ISBN 978-80-7277-231-5.
• NOVOTNÝ, Václav. České dějiny I./I. Od nejstarších dob do smrti knížete Oldřicha. Praha : Jan Laichter, 1912. 782 s.
• SOMMER, Petr; TŘEŠTÍK, Dušan; ŽEMLIČKA, Josef. Přemyslovci. Budování českého státu. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. 779 s. ISBN 978-80-7106-352-0.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladivoj

Vladivoj Přemyslovci
Vladárske tituly
Predchodca Boleslav III.	České knieža 1002 – 1003	Nástupca Jaromír