Vrch nad Lazom
Vrch nad Lazom (864,0 m n. m.[1]; poľ. Wierch nad Łazem) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[2] Leží na slovensko-poľskej hranici, nad obcou Vyšná Jablonka, približne 18 km juhovýchodne od Medzilaboriec.[3]
| Vrch nad Lazom | |
| vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Humenné, Sanok |
| Obce | Vyšná Jablonka, Komańcza |
| Pohorie | Laborecká vrchovina |
| Povodia | Laborec, Oslawa |
| Nadmorská výška | 864,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′02″S 22°08′38″V / 49,2006°S 22,144°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Vyšná Jablonka |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v hraničnom hrebeni vrchoviny.[2] Juhozápadná časť hrebeňa zasahuje na územie Prešovského kraja, okresu Humenné a katastrálne územie obce Vyšná Jablonka, severné a východné svahy patria poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Sanok a gmine Komańcza.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované Osadné a Vyšná Jablonka, západne sa nachádzajú Svetlice, Oľšinkov a Výrava a severným smerom poľské obce Lupków a Smolník.[4] Oblasť je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v slovenskej a Cisniansko-wetlinského parku v poľskej časti.[3]
Opis
upraviťVrch nad Lazom leží na severovýchodnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hraničnom hrebeni medzi Kýčerským grúňom (867 m n. m.) a Vysokým grúňom.[3] Južným smerom sa nachádza Kýčerský grúň, Rydošová (877 m n. m.), Kýčera (721 m n. m.), Ščoby (801 m n. m.) a Černiny (671 m n. m.), západným Parilov (716 m n. m.), Ostrý grúň (611 m n. m.), sedlom oddelený Vysoký grúň (905 m n. m.), Hlboký vrch (893 m n. m.), Hojdov (809 m n. m.), Košiarka (793 m n. m.) a Ščob (764 m n. m.), severným Jasieniowa (735 m n. m.), Chryszczata (997 m n. m.), Kraglica (942 m n. m.) a Jaworne (992 m n. m.) a východným Patryja (1 071 m n. m.), Matragona (990 m n. m.) a Hyrlata (1 103 m n. m.).[1] Juhozápadné svahy odvodňuje potok Rieka do Udavy v povodí Laborca, voda zo severných a východných častí odteká do rieky Oslawa v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[3][4]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, ojedinele tiež Slanské, Vihorlatské a Bukovské vrchy, ako aj okolité vrchy v Poľsku.[5]
Prístup
upraviť- po
červeno značenej Východokarpatskej magistrále po hrebeni:
- od severozápadu z Lupkovského priesmyku cez Ščob, rázc. Pod Košiarkou a Vysoký grúň
- od juhovýchodu z rázc. Balnica cez Rydošovú
- po
žlto značenom chodníku z Osadného cez rázc. Balnica - po
modrej značke z poľského Lupkowa cez rázc. Hlboký vrch[3]
Referencie
upraviť- ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.