Vyšná Lipová
Vyšná Lipová (1 220 m n. m.[1]) je zalesnený vrch v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Leží na Veľkofatranskej magistrále, približne 10 km juhovýchodne od Martina. Jeho vrcholom vedie hranica Národného parku Veľká Fatra.[2]
| Vyšná Lipová | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Martin, Ružomberok |
| Obce | Sklabinský Podzámok, Ľubochňa |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Lysec |
| Povodia | Turiec, Váh |
| Nadmorská výška | 1 220,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′53″S 19°06′29″V / 49,0314°S 19,1081°V |
| Geologické zloženie | Vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značkovanom chodníku zo Sklabinského Podzámku cez Jarabinú
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v turčianskej vetve hlavného hrebeňa, severne od centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Lysec.[3] Leží na hranici okresov Martin a Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Sklabinský Podzámok a Ľubochňa.[4] Hrebeňom vedie hranica národného parku, do ktorého patrí východná, do Ľubochnianskej doliny sa zvažujúca časť. Zo západnej strany vedie k úpätiu Kantorská dolina, z východu menšia dolina, ktorá je vetvou Ľubochnianskej doliny.[2]
Popis upraviť
Vyšná Lipová je súčasťou turčianskej vetvy hlavného hrebeňa, ktorý vedie severojužným smerom od Ľubochnianskeho sedla na Ploskú. Z jej vrcholovej časti vybieha západným smerom bočný hrebeň, končiaci na sútoku Kantorského a Štiavnického potoka. Tieto dva potoky odvodňujú západnú časť hrebeňa do Váhu a rovnakým smerom, no Ľubochnianskou dolinou, odvádzajú vodu z východných svahov prítoky Ľubochnianky. Susednými vrchmi sú v hlavnom hrebeni severne situovaný Kľak (1 394 m n. m.), južným smerom je vrch Jarabiná (1 314 m n. m.). Západným smerom sa nachádza vrch Lučenec (1 041 m n. m.) a východným smerom je Šiprúň (1 461 m n. m.) a Perušín (1 281 m n. m.).[2]
Výhľady upraviť
Výškovo menej výrazný vrch a lesný porast obmedzujú výhľady len na menšie čistiny. Z nich sa ukazujú najmä okolité vrchy Veľkej Fatry. Z vhodných lokalít je možné zhliadnúť takmer celý hrebeň Malej Fatry, časť pohoria Žiar a vrch Veľký Choč.[5]
Prístup upraviť
Vrch je prístupný iba po hlavnom hrebeni a z okolitých obcí je možný cez susedné vrcholy.
- po
značkovanom chodníku:
- po
značkovanom chodníku zo Sklabinského Podzámku cez Jarabinú - po
značkovanej magistrále:
- zo severu od Kľaku
- z juhu od chaty pod Borišovom cez Malý Lysec a Jarabinú[2]
Referencie upraviť
- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 35.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.