Sklabiňa (obec)

obec na Slovensku v okrese Martin

Sklabiňa je obec na Slovensku v okrese Martin.

Sklabiňa
obec
Sklabiňa09.JPG
Ľudová architektúra v obci
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Vodný tok Sklabinský potok
Nadmorská výška 484 m n. m.
Súradnice 49°02′45″S 19°00′14″V / 49,045833°S 19,003889°V / 49.045833; 19.003889
Rozloha 11,07 km² (1 107 ha) [1]
Obyvateľstvo 646 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 58,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1242
Starosta Anna Silvestrová[3] (nezávislá)
PSČ 038 03
ŠÚJ 512583
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Sklabiňa 108, 038 03 Sklabiňa
Telefón 043/426 21 86
Fax 043/430 32 48
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Sklabiňa
Webová stránka: obecsklabina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Obec sa nachádza na východnom okraji Turčianskej kotliny, na úpätí Veľkej Fatry, v údolí Sklabinského potoka. Od okresného mesta Martin je vzdialená 7 km.

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje od roku 1242.

Sklabiňa s okolím sa stala strediskom partizánskeho hnutia. Obyvatelia Sklabine podporovali partizánske skupiny v Kantorskej doline. Od júna do augusta roku 1944 sa tam stretlo viacero partizánskych skupín. V júli 1944 sa tam presunula parašutistická skupina nadporučíka P. A. Veličku. Veličko bol veliteľ 11-člennej organizátorskej partizánskej skupiny vysadenej v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade. Vo svojom štábe v Sklabini 13. augusta 1944 rokoval s Jánom Golianom o spolupráci s povstalcami a príprave SNP. Prakticky sa včlenil do vznikajúcej partizánskej brigáda M. R. Štefánika pod velením majora Viliama Žingora. Veličko a jednotky pod jeho velením zišli 21. augusta 1944 z Kantorskej doliny a v Sklabini opäť vyhlásili Česko-Slovenskú republiku. Spolu s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu ako prvú obec na Slovensku za slobodné územie ČSR a na Samčíkov dom vztýčili československú zástavu.

Od 25. augusta 1944 sa v Sklabini oficiálne spojila skupina Piotra Velička so Žingorovým oddielom, ktorý sa rozrástol na brigádu (2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika) a Veličko sa stal veliteľom slovenského oddielu 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Žingor spolupracoval s francúzskymi utečencov z Maďarska, z ktorých bol neskôr sformovaný oddiel pod vedením kpt. de Lannuriena.

27. na 28. 8. 1944 do Sklabine prišiel podporučík Theodora Pola ktorý tam v priebehu mesiaca zorganizoval Partizánsku brigádu Jana Žižku[4] Pola bol z Opavy, jeho prvým zástupcom bol hrdina ZSSR Dmitrij Rezuto.

Tieto jednotky mali v auguste 1944 vyše 1000 mužov.

Dňa 29. septembra 1944 ustúpili partizáni do hôr. Nemci deň potom internovali 144 občanov z obce, 24 z nich zavraždili (Bukoviny) a desiatky odvliekli do Nemecka (7 z nich zahynulo).[5]

Žingor (aj Veličko) boli zodpovední za smrť tzv. zradcov.[4] Po zatlačení partizánov, nemecká komisia v novembri 1944 exhumovala pri Sklabine 140 mŕtvol[6]... z ktorých minimálne sto bolo príslušníkov nemeckej menšiny a ďalších stúpencov a funkcionárov režimu[7] (členovia alebo funkcionármi HSĽS alebo HG).

Obec je vyznamenaná Radom Vlasteneckej vojny I. stupňa, Radom SNP I. triedy, francúzskym Radom čestnej légie, Radom Červenej zástavy, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP. Na pamiatku padlých a umučených v SNP je v dedine postavený pomník pri škole so symbolickým náhrobkom a sochou partizána od R. Hornáka (1954), na cintoríne je Spoločný hrob, v ktorom je pochovaných 24 padlých a umučených občanov obce.[5]

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Pamätný dom číslo 93, jednopodlažná dvojtraktová stavba z 19. storočia. Pôvodnými majiteľmi domu bola zemianska rodina Lamošovcov. Partizánske skupiny s revolučným národným výborom tu vyhlásili 21. augusta 1944 obec za slobodné územie Československa. Objekt má hladké fasády a valbovú strechu pokrytú škridlou.[8]
  • Ľudový dom číslo 22, jednopodlažná štvorpriestorová murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1905. V dome sídlil štáb 2. československej brigády M. R. Štefánika počas druhej svetovej vojny. Uličná fasáda je dekorovaná nárožným kvádrovaním a rímsou so zuborezom. Okná sú prepojené spoločnou profilovanou rímsou.[8]

Občianska vybavenosťUpraviť

V obci sa nachádza poľnohospodárske družstvo, mäsovýroba, stavebná firma a niekoľko živnostníkov.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b Cséfalvay, F., 2013, Žingor, Viliam. in Cséfalvay, F. (editor), Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Vojenský historický ústav, Bratislava, s. 275-276
  5. a b História - Oficiálna stránka obce Sklabiňa [online]. www.obecsklabina.sk, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.
  6. Vilo Žitňan: Týždenník NOVÝ SVET, november 1944
  7. ANTON, Hruboň. ZA SLOVENSKÝ ŠTÁT, ZA NOVÚ EURÓPU! Hlinkova garda v období nemeckej okupácie. Banská Bystrica : [s.n.], 2015. ISBN 978-80-89514-35-9. S. 206.
  8. a b VERONIKA KAPIŠINSKÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Pamätný dom a pamätná tabuľa, s. 456.

Externé odkazyUpraviť

Iné projektyUpraviť