Wikipédia

Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka

(Presmerované z Vypálenie obce Porúbka)

Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka bolo represívnou nemeckou akciou a odplatou za partizánske prepady nemeckých hliadok rekvirujúcich potraviny a za podporu partizánov. 14. – 15. novembra 1944 Nemci obce vypálili a časť občanov odvliekli do koncentračných táborov.[1]

Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka
Súčasť Slovenského národného povstania a Východokarpatskej operácie
Dátum 14. november – 15. november 1944
Miesto Chlmec a Porúbka (okres Humenné)
Výsledok Vypálenie obcí, časť obyvateľov odvlečená do koncentračných táborov.

Predohra

upraviť

Už vo februári 1944 pôsobil v okolí obcí partizánsky oddiel Pugačov. 26. – 27. septembra 1944 sa cez Porúbku zo severu do Vihorlatu presúvala a v obci si odpočinula vojensko-partizánska brigáda Kriváň.[2]:55-56 Obec Porúbka sa stala jednou zo zásobovacích základní brigády, zásobovanie organizoval miestny starosta Ján Balaščák.[3]:628 V okolí obce pôsobili aj partizánske oddiely Veža a Jastrib.

Pred 14. novembrom 1944 nemeckí vojaci ubytovaní v Ptičí a na Podskalke rekvirovali po okolitých dedinách potraviny. Skupina nemeckých vojakov žiadala v Chlmci od richtára Michala Hirjaka dobytok a prasce. Partizáni dvor Michala Hirjaka obkľúčili a pri prestrelke zabili dvoch nemeckých vojakov. Ostatných zajali a odviezli na voze do hôr nad Porúbku. Ďalší osud zajatých Nemcov je neznámy.[1] Deň nato Nemci obsadili Porúbku, zrekvirovali všetok dobytok a obec podpálili. Úplne zhorelo 53 a čiastočne 8 domov.[4]

Obyvatelia Chlmca v strachu pred popravami a odvlečením utiekli do lesov. Nemci prečesávali lesy a donútili občanov k návratu do dediny. Na druhý deň po vypálení Porúbky Nemci Chlmec obsadili aj za asistencie tankov. Obyvateľov vyhnali na lúku ku kultúrnemu domu a hrozili im popravou. K tej však nedošlo. Vojaci pristavili autá a ľudí odvážali do Humenného, odkiaľ ich mali odtransportovať do táborov. Obec potom podpálili a kaplnku a cintorín zničili delostreleckou paľbou.[1]

Podľa obyvateľa obce Chlmec Michala Sninčáka boli do koncentračných táborov z obce odvlečení občania: Čabala Ján (ten v tábore zahynul), Demko Jozef, Demko Michal, Hirjak Ján, Hirjak Jozef, Hirjak Jozef (č. 45), Hirjak Michal, Chomanič Andrej, Jusko Andrej, Pandoš Ján, Rujak Jozef, Struňák Michal, Tkáč Michal a ďalší.[1]

Ocenenia

upraviť

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obce Chlmec a Porúbka ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obce vypálené počas druhej svetovej vojny.[6][7]

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d Vypálenie obce Chlmec [online]. 2018-07-10, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
  2. ↑ HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
  3. ↑ PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania. Zväzok 4. Spomienky a kroniky. Bratislava : Pravda, 1984.
  4. ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 75.
  5. ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  6. ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  7. ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vypálenie_obcí_Chlmec_a_Porúbka&oldid=7948296“