Vypálenie obce Vinné
Obsadenie obcí pod Vihorlatom partizánmi a následné vypálenie obce Vinné Nemcami boli bojovou akciou partizánskych oddielov dislokovaných vo Vihorlate vykonanou na rozkaz štábu partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte. 28. októbra 1944 partizánska brigáda Kriváň a oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža zostúpili z hôr a obsadili v nemeckom tyle obce pod Vihorlatom v snahe pomôcť Červenej armáde pri Karpatsko-užhorodskej operácii. Po úspešnom spojení s Červenou armádou mali partizáni kryť pravé krídlo sovietskeho útoku na Michalovce. Sovietska ofenzíva sa zastavila a k spojeniu partizánov s Červenou armádou nedošlo. Nemci 30. októbra partizánov zatlačili naspäť do Vihorlatu a vypálili obec Vinné,[2]:325 1. novembra 2. maďarská horská brigáda vypálila obec Kusín[3]:65 a 3. novembra nemecké jednotky vypálili Porubu pod Vihorlatom.[1]:88
Obsadenie obcí pod Vihorlatom partizánmi a vypálenie obce Vinné Nemcami | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Slovenského národného povstania a Karpatsko-užhorodskej operácie | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Vojensko-partizánska brigáda Kriváň Partizánske oddiely Borkaňuk, Veža, Jastrib |
Zvláštny oddiel z.b. V 27[1]:107 Maďarská armáda | ||||||
Velitelia | |||||||
pplk. Jozef Vogl – Sokolovský | |||||||
Straty | |||||||
niekoľko mŕtvych 6 civilných obetí a 15 civilistov odvlečených do koncetračných táborov 285 úplne a 120 čiastočne vypálených domov |
desiatky zajatých | ||||||
Slovenské národné povstanie |
---|
Ružomberok – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Čremošné – Jalná – Vinné – Poľana |
Predohra
upraviť29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. 31. augusta zahájili Nemci odzbrojovanie Východoslovenskej armády (VSA). Časť jednotiek VSA sa nenechala odzbrojiť, prešla k partizánom, prípadne vytvorila vojensko-partizánske jednotky, akou bola napríklad brigáda Kriváň. 8. septembra 1944 zahájila Červená armáda Východokarpatskú operáciu, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. 4. ukrajinský front prekročil Karpaty a dobyl 26. októbra mestá Mukačevo a 27. októbra Užhorod.[2]:325
V októbri 1944 operovali vo Vihorlate partizánska brigáda Kriváň a partizánske oddiely Borkaňuk, Jastrib, Veža.
Veliteľ partizánskeho oddielu Jastrib dostal rádiotelegraficky príkaz od Štábu partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte, aby partizánske jednotky dislokované v lesoch Vihorlatu obsadili obce na južných a čiastočne aj na severných svahoch Vihorlatu a zabránili nemeckým a maďarským vojskám využiť podhorské cesty na ústup. Po spojení s Červenou armádou mali partizáni tvoriť pravé krídlo sovietskeho útoku na Michalovce. Veliteľ oddielu Jastrib M. Z. Sieň požiadal veliteľa partizánskej brigády Kriváň pplk. Jozefa Vogla, aby túto akciu koordinoval.[3]:61-64
Boje
upraviť28. október
upraviťPplk. Jozef Vogl – Sokolovský vydal nasledujúci rozkaz:
„ |
... Situácia obecná: Ráno za svitania dňa 28. októbra 1944 ruské vojská nastúpili útok od Užhorodu smerom na Sobrance. Pohyb vojsk je slabý, to značí, že väčšie nepriateľské sily ustúpili tej noci. Naša situácia: Naše vojsko, pretože chce spolupracovať s ruským vojskom, obsadí ihneď všetky dediny medzi Jovsa a Tarnava. Úkol: Znemožniť ústup nemeckého vojska po ceste smerom Jovsa – Tarnava. Robiť bojové výpady na hradskú Sobrance – Michalovce. Znepokojovať ústup. Nadviazať ihneď spojenie s ruskými jednotkami v priestore Sobrance – Úbrež a informovať ruské vojsko o našej situácii. Mám v úmysle (podľa situácie) urobiť útok na Michalovce zo severu, a tam znemožniť ústup nemeckých krycích jednotiek na západ. K tomu nariaďujem: 1. S. V. Kriváň zostane na Kyjove. 2. Skupina Vihorlat, ako záloha s užším štábom Kriváň, na severnom okraji obce Vinné. 3. Skupina Žula ako záloha vo Vinnom. 4. Žandári ako záloha vo Vinnom. 5. Skupina Jastrib záujme obranu na južnom okraji obce Vinné. Túto obranu organizuje na mieste veliteľ skupiny Kriváň. 6. Skupina Borkaňuk zaujme obranu Jovsa – Poruba. 7. Skupina Jánošík zaujme obranu Kusín. 8. Skupina Sloboda zaujme obranu Kaluža. 9. Skupina Štefánik zaujme obranu na Medvedzi. 10. Skupina Boroš zaujme obranu v Tarnave [dnes Trnava pri Laborci], jedno družstvo zostane v Porúbke. S. V. skupiny Boroš je vo Vinné u štábu Kriváň. Poznámka: skupina Borkaňuk vyšle jedno družstvo do Nemeckej Poruby s úkolom zaistiť bok našich jednotiek z východného frontu. Osobitné úlohy: Skupina Borkaňuk vyšle ihneď jednu hliadku do priestoru Jasenov – Sobrance s úkolom nadviazať spojenie s postupujúcim ruským vojskom. Po príchode dirigovať ruské jednotky cez Jovsu na Vinné za účelom spojenia. Obsadenie dedín preveďte .ihneď, tak isto rušenie ústupu nemeckého vojska na hradskej Michalovce – Sobrance. ... |
“ |
– Rozkaz č. 1 dňa 28. okt. 1944[3]:62 |
Partizánske jednotky obsadili 28. októbra v popoludňajších hodinách obsadili pridelené úseky.
Štáb brigády Kriváň a Okresný národný výbor, ktorý vyšiel z ilegality, sa usadili v škole vo Vinnom. Večer sa konalo verejné zasadanie ONV za účasti veliteľov partizánskych skupín – za Kriváň pplk. Jozef Vogl, za Jastrib veliteľ M. Z. Sieň a za skupinu Veža J. Boroš, Š. Smoľak a M. Gosiorovský. Rokovanie riešilo aj otázku paritného zastúpenia oboch odbojových prúdov – komunistického a občianskeho – v ONV. Akcia partizánov a vojakov bola pozitívne prijatá. Bol zahájený nábor dobrovoľníkov, no pre nedostatok zbraní bolo vyzbrojených len 40 mužov. Dve čaty vytvorili žandári pod velením stot. E. Krokavca a stali sa zálohou štábu. Skupina Jastrib oznámila začatie akcie 4. ukrajinskému frontu. Pplk. Jozef Vogl následne vyhlásil stanné právo a vydal poplachové a bojové pokyny. Južný okraj obce Vinné bol evakuovaný. Akcia sa úspešne začala, no front ostal stáť na mieste.[3]:62
29. október
upraviťNoc prebehla pokojne. Ráno boli zahájené bojové akcie. Hliadka npor. J. Bučeka zajala maďarské nákladné auto s muníciou a zajala nadporučíka a dvoch vojakov. Okolo 7. h skupina npor. Š. Konvalinka zajala ďalšie maďarské nákladné auto s delovým a puškovým strelivom vrátane osádky 1 nadporučíka a 3 vojakov. Následne slob. Michal Segiňák zajal ďalších 3 nepriateľských vojakov. Okolo 10. h padlo do zajatia ďalšie nákladné auto s muníciou a 3 maďarskými vojakmi. 17.30 h vojaci skupiny Jánošík zajali maďarský trén, zabili 3 vojakov a jedného zranili za cenu jedného padlého, 1 ťažko a 2 ľahšie ranených. Zajatých bolo aj 21 nepriateľských vojakov, 15 koní, 4 vozy, 3 káry naložené rôznym vojenským materiálom, 1 ľahký guľomet, 20 pušiek a 1 pištoľ.
Rota npor. P. Lovasíka o 8.15 h zajala pri prepade maďarskej jednotky kopajúcej zákopy na južnom okraji obce Kusín 1 dôstojníka, 33 mužov, 2 protilietadlové kanóny a 4 nákladné autá s vojenským výstrojom a muníciou. Skupina šrtm. Karola Kontúra zajala 28 maďarských vojakov, ktorí boli eskortovaní na štáb brigády Kriváň. Skupina por. O. Šináka prepadla medzi Klokočovom a Kalužou osobné auto s dôstojníkmi, poraneným dôstojníkom sa podarilo utiecť smerom na Lúčky. Okolo 17. h preniklo do Vinného nemecké osobné auto. Bolo zasiahnuté streľbou, vodič zahynul a 3 vojaci pri úteku chytení. Po vypočúvaní na štábe boli dvaja z nich ihneď zastrelení, tretí npor. v zálohe Kurt Lehman, bol na príhovor notára J. Ivana ako vojak protifašistického zmýšľania v minulosti vypomáhajúci občanom obce vozidlami i ľuďmi pri poľných prácach, ušetrený. Zraneného Lehmana ponechali na notárskom úrade, kde ho ošetrovala manželka notára.
Dňa 29. októbra akcia vojakov a partizánov pod Vihorlatom kulminovala. No front sa nepohol z miesta. Vojaci a partizáni vedeli, že nedokážu udržať kruhovú obranu obsadených obcí. Preto sa časť obyvateľov Michaloviec, ktorá sa uchýlila na partizánske územie, chcela vrátiť naspäť. Aj časť dobrovoľníkov odchádzala kvôli starostlivosti o rodiny. Na večernej porade veliteľov bolo prijaté rozhodnutie, že ak sa front do rána nepohne, bude vydaný o 5. hodine rannej rozkaz na ústup do lesných táborov.[3]:63
30. október
upraviťNoc prebehla pokojne, no okolo pol štvrtej hodiny npor. J. Buček hlásil na štáb postup väčšej nepriateľskej jednotky v smere od Michaloviec. Tma neumožňovala odhadnúť jej silu. Pplk. Jozef Vogl vydal rozkaz na ústup vojakov a partizánov do táborov a vyslal spojky k ostatným skupinám. Ústup z Vinného mala kryť čata ťažkých guľometov vedená rtm. jazd. Michalom Novotným a skupina pod velením npor. Jána Bučeka. Štáb aj so zálohou sa premiestnil k Rybníku. Obyvateľstvo Vinného sa pred Nemcami začalo tiež presúvať na severnú stranu do lesov. Cestu bola zatarasená vozmi, dobytkom aj chodcami. Nemci sa pred dedinou rozvinul do rojnice a začal ju obkľučovať.
Pohyb civilného obyvateľstva v dedine bránil obrancom rozvinúť akcie. Čata ťažkých guľometov dostala rozkaz presunúť sa severne od dediny pod les, ale pre pohyb civilného obyvateľstva ani tam nemohla byť vedená obrana. Skupina npor. J. Bučeka bola obkľúčená, jej príslušník Ján Dzuriak padol a skupina len tesne unikla.[3]:63
Dohra
upraviťNemecké jednotky obec Vinné obsadili popoludní 30. novembra. Zvyšok obyvateľstva vyhnali, dedinu vyrabovali a podpálili. K pozíciam na Rybníku sa Nemci nedostali. Úplne zhorelo 285 a čiastočne 120 domov. Príslušníci zvláštneho oddielu z.b. V 27 brutálnym spôsobom zavraždili 32-ročnú manželku notára Júliusa Ivana Ivanovú Irenu a ich dve deti – štvorročnú Zorku a dvojročného Igora. Zastrelení boli:[1]:107
Meno a priezvisko | Poznámka |
---|---|
Demčák Ján | (* 1929) |
Staško Stanislav | |
Štofová Mária | |
neznámy sovietsky partizán |
15 osôb bolo odvlečených do koncentračných táborov.
Partizánske oddiely sa stiahli naspäť do Vihorlatu. 2. madarská horská brigáda začala šíriť letáky, v ktorých vyzývala partizánov na prepustenie zajatcov a vrátenie materiálu, inak hrozila vypálením podvihorlatských obcí a 1. novembra 1944 začala vypaľovať obec Kusín. Akcia bola prerušená po doručení listu od veliteľa vojensko-partizánskej brigády Kriváň, v ktorom pplk. Jozef Vogl – Sokolovský hrozil popravou maďarských zajatcov držaných partizánskou brigádou v prípade pokračovania represií maďarskej armády na civilnom obyvateľstve.[3]:65
Jednotky brigády Kriváň boli 11. novembra vo Vihorlate pri Valáškovciach Nemcami prepadnuté a brigáda bola prekvapivým útokom rozbitá na malé skupiny, ktoré sa postupne samostatne prebojovali v priebehu novembra k Červenej armáde.[3]
V päťdesiatych rokoch vyhodnotil komunistický režim v Československu správanie sa Jozefa Vogla (napriek tomu, že on a jeho jednotka sa ako jedna z mála jednotiek Východoslovenskej armády nedala Nemcom odzbrojiť a takmer 3 mesiace viedla proti Nemcom boj) ako „sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“ a aj za tento „zločin“ si Jozef Vogl odsedel 8 rokov a 4 mesiace.[4]:147
Referencie
upraviť- ↑ a b c MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
- ↑ a b GEBHART, Jan; ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 – 1945. Praha, Bratislava : Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda, 1984. 560 s.
- ↑ a b c d e f g h HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji 2, Štúdie a články. Bratislava : Kaligram, 2006. ISBN 80-7149-781-9.