Otvoriť hlavné menu

Wilhelm Christian Ludwig Dilthey (* 19. november 1833, Wiesbaden-Biebrich, Hesensko, Nemecko – † 1. október 1911, Seis am Schlern, Taliansko]) bol nemecký psychológ, pedagóg a filozof - predstaviteľ filozofie života, duchovednej pedagogiky hermeneutickej pedagogiky.

Wilhelm Dilthey
nemecký filozof
nemecký filozof
Narodenie19. november 1833
Wiesbaden-Biebrich, Hesensko, Nemecko
Úmrtie1. október 1911 (77 rokov)
Seis am Schlern, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Wilhelm Dilthey

Ústredným pojmom jeho filozofie je pojem živého ducha, ktorý sa vyvíja v historických formách.

ŽivotUpraviť

Dilthey pochádzal z reformovanej kazateľskej rodiny, študoval históriu, teológiu a filozofiu v Berlíne a v Heidelbergu, promoval roku 1864 prácou o Schleiermacherovej etike a roku 1867 sa stal profesorom v Bazileji, neskôr v Kieli, vo Vroclave a v rokoch 18831908 v Berlíne. Súborné vydanie jeho diela má viac ako tridsať zväzkov.

MyslenieUpraviť

Proti metóde prírodných vied, ktorá sa počas 19. storočia nesmierne rozvinula, postavil Dilthey humanitné či spoločenské vedy (doslova "duchovné vedy", Geisteswissenschaften – napr. históriu, právo, literárnu vedu) a snažil sa vybudovať ich vedeckú metódu. Prírodné vedy skúmajú svet z hľadiska príčinnosti, naopak úlohou „duchovných vied“ je podľa neho chápať a vysvetľovať vzťahy medzi životom, vyjadrovaním a poznaním. Z povahy veci musí byť historické, teda chápať svoje predmety a témy v dejinnom vývoji, a ich hlavnou metódou je hermeneutika, teda snaha o verné porozumenie a výklad textov a iných dokladov.

Druhou veľkou Diltheyovou témou bol život a živé, ktoré sa podľa neho nedá celkom pochopiť len experimentálnou metódou vied o neživom. Život totiž charakterizuje úsilie každého organizmu udržať sa nažive, rásť a rozmnožovať sa, len v oblasti živého možno nájsť napríklad slobodu a zodpovednosť. Živé organizmy žijú v istej symbióze so svojim prostredím, od ktorého sú závislé a na ktoré aj rôznym spôsobom reagujú. Sú teda dráždivé, vnímavé a schopné aj vzájomne komunikovať.

Treťou veľkou oblasťou Diltheyovho záujmu bola výchova a vzdelávanie. Všímal si rôzne etapy ľudského detstva a dospievania a hľadal pre ne primerané spôsoby výchovy. Patrí tak medzi zakladateľov modernej pedagogiky a filozofie výchovy.

Vplyv a dedičstvoUpraviť

Okrem filozofie a pedagogiky ovplyvnil Dilthey aj sociológiu, najmä prostredníctvom svojho kolegu a priateľa G. Simmela, a to svojim dôrazom na chápanie a poznanie. Medzi jeho priamych žiakov patrili nemeckí filozofi a pedagógovia Hans Lipps, Herman Nohl, Theodor Litt, Eduard Spranger, Georg Misch a Erich Rothacker. Na Diltheya polemicky nadviazal Martin Heidegger a vlastním pojatím hermeneutiky Hans-Georg Gadamer, obaja však od neho prevzali mnoho impulzov a myšlienok (napr. myšlienku „hermeneutického kruhu“). Ditheyove myšlienky a dielo ovplyvnili celý rad ďalších – hlavne nemeckých – filozofov, ako bol Theodor W. Adorno, Ernst Cassirer, Karl Otto Apel alebo Jürgen Habermas. V Česku sa jeho myšlienkami zaoberal Jan Patočka a celý rad pedagógov. Významne ovplyvnil aj uvažovanie antropológa Victora Turnera a jeho koncepciu kultúrnych performance.[1]

Iné projektyUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • N. Pelcová: Wilhelm Dilthey: základy filosofie prožitku. Praha 2000
  • N. Pelcová: Vzorce lidství: filosofie o člověku a výchově. Praha 2001

ReferencieUpraviť

  1. TURNER, Victor. The Anthropology of Performance. New York : PAJ Publications, 1986. ISBN 1-55554-000-7. S. 185.

Externé odkazyUpraviť