Záhumenický kanál

Záhumenický kanál je umelý vodný tok nížinného typu, melioračný, odvodňovací kanál na Záhorí, v geomorfologickom celku Borská nížina v geomorfologickom podcelku Záhorské pláňavy, na území obce Gajary v okrese Malacky v Bratislavskom kraji.[1] Je to ľavostranný prítok Zohorského kanála. Meria 4,4 km. Je tokom V. rádu.

Záhumenický kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Obec Gajary
začiatok Gajary
 - poloha Pobočné (pole)
 - výška 150 m
 - súradnice 48°27′26″S 16°56′45″V / 48,4572°S 16,9459°V / 48.4572; 16.9459
Ústie Zohorský kanál
 - poloha Gajary
 - výška 145 m
 - súradnice 48°27′22″S 16°54′12″V / 48,4561°S 16,9032°V / 48.4561; 16.9032
Dĺžka 4,4 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-17-02-168
poloha ústia
poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Začiatok upraviť

Začína sa v geomorfologickom celku Borská nížina v geomorfologickom podcelku Záhorské pláňavy, v nadmorskej výške 150 m n. m. na južnom okraji poľa Pobočné a zároveň pri plote na severnom okraji súboru technologických budov a zariadení a. s. Nafta, v poľnohospodárskom extraviláne v katastrálnom území Gajary v okrese Malacky.[2][3]

Opis toku upraviť

Od začiatku tečie západným smerom, preteká poľnohospodárskym extravilánom obce Gajary, mení smer na severozápadozápad, tečie popri južnom okraji intravilánu obce Gajary, v nadmorskej výške 146 m n. m. priberá ľavostranný kanálový prítok Hruškový kanál, prudko mení smer na juhojuhozápad, v nadmorskej výške 145 m n. m. ústi na území obce Gajary ako ľavostranný prítok do Zohorského kanála, ktorý ďalej ústi do Maliny. Vodný tok Záhumenický kanál má jediný prítok Hruškový kanál.[4]

Pôvod názvu upraviť

Hydronymum Záhumenický kanál má pôvod v charakteristickej polohe vodného toku, ktorý pretekal cez záhumenice obce Gajary s významom pole, záhrada za stodolou alebo medzi domom a stodolou, humno. Z apelatíva záhumenica bolo po rozšírení o formant -ský, -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena Záhumenický kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5][6]. Názov vodného toku Záhumenický kanál bol štandardizovaný v roku 1979[7][8]. V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Záhumenický kanál je jedinečným hydronymom (jún 2022).

Referencie upraviť

  1. Názvy kanálov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-24]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-20]
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 140. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  4. Priebeh vodného toku Záhumenický kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-25].
  5. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  6. Andrej Závodný. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. 1.. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2012. 495 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8082-561-4. S. 320, 321.
  7. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 119. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  8. Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A1. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 68 s. S. 22, 23, 60, 65. Bratislava 1983. 79-907-83 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).