Zemetrasenie v Komárne v roku 1763
Zemetrasenie v Komárne v roku 1763 malo epicentrum v Komárne alebo v jeho bezprostrednej blízkosti v Komárňanskej župe v Uhorskom kráľovstve. Nastalo 28. júna 1763 medzi 5. a 6. hodinou ráno. Zemetrasenie bolo odhadnuté na 6,2 až 6,5 na stupnici magnitúda.[1]
| Zemetrasenie v Komárne 1763 | |
 | |
| Štát | Uhorsko |
|---|---|
| Miesto | Komárno |
| Druh udalosti | zemetrasenie |
| Dátum | 28. jún 1763 |
| Čas | 05:28 |
| Usmrtených osôb | 83 |
| Zranených osôb | 103 |
| Doba trvania | 20 min |
| Sila | 6,2 až 6,5 M |
| Hĺbka | 15 km |
| Súradnice | 47°44′S 18°09′V / 47,73°S 18,15°VSúradnice: 47°44′S 18°09′V / 47,73°S 18,15°V |
Príčina upraviť
Komárňanské zemetrasenie bolo vnútroplatňové zemetrasenie v Panónskej panve spojené s tektonickou líniou Rába-Hurbanovo. Zemetrasenia v regióne sú spôsobené deformáciami vyplývajúcimi z pohybu Apulskej platne k Euroázijskej platni. Zemetrasenie v roku 1763 predstavuje asi 80 % všetkých seizmických momentov uvoľnených v oblasti Komárna od roku 1599. Kvôli nedostatku seizmologických prístrojov v roku 1763 nie je známy mechanizmus a hĺbka zemetrasenia, hoci väčšina zemetrasení v regióne sa vyskytuje v horných 20 km zemskej kôry.[2]
Obete a škody upraviť
Zemetrasenie nastalo v čase vlády cisárovnej Márie Terézie v období politickej stability a dobrej administratívnej správy oblasti. To je príčina, prečo máme dostatočné množstvo primárnych prameňov, ktoré opisujú účinky zemetrasenia. Epicentrum zemetrasenia bolo pri obci Kameničná.[3]
Podľa rôznych zdrojom sa údaje líšia. Zemetrasenie zabilo 83 ľudí a 102 ľudí bolo zranených. Niektoré zdroje udávajú až 200 mŕtvych. Škody v Komárne boli rozsiahle. Dobové správy uvádzajú, že novopostavený jezuitský kostol a reformované kolégium boli vážne poškodené, vrátane zrútenia dvoch veží, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí. Podľa správ bolo zranených 102 ľudí a 7 kostolov, 279 úplne a 353 čiastočne sa zrútilo. Iné správy uvádzajú, že v dôsledku zemetrasenia došlo k skvapalneniu pieskov.
Obeťou zemetrasenia bola aj Stará pevnosť z obdobia tureckých nájazdov v 16. storočí, súčasť komárňanského pevnostného systému.[2][3]
Riešenie následkov upraviť
Tribún ľudu, notár a ďalší mestskí úradníci boli vyslaní do Bratislavy a do Viedne, aby požiadali panovníčku Máriu Teréziu a vplyvných hodnostárov o pomoc, zároveň ich informovali o škodách. Ľudia boli solidárni, pod jednu strechu prichýlili rodiny, vojenská posádka pomáhala stavať stany a drevené tuguriá – búdy. Richtár Adam Röth spočiatku riadil organizovanie pomoci a obnovy budov, asi dva mesiace po zemetrasení umiera na vyčerpanie a gangrénu. Vtedajšie úrady poskytli dovedna 13 200 bratislavských meríc zbožia, obilie pre obyvateľov ale aj zvieratá, čo je asi 824 ton. Biskup z Győru okamžite vyslal do Komárna loď so 140-mericami jedla a ďalšou pomocou, to je približne 8,4 tony. Z Bratislavy vyrazilo 66 murárov, aby pomohli obnoviť mesto, do Komárna prúdili v auguste remeselníci z okolitých miest. Mária Terézia prostredníctvom Uhorskej miestodržiteľskej rady udelila Komárňanom 30. septembra 1763 glejt na slobodný pohyb, neplatili mýto a mohli zbierať finančnú pomoc.[3]
Referencie upraviť
- ↑ NCEI Global Historical Hazard Database : [1763-06-28 : HUNGARY: GYOR; CZECHOSLOVAKIA: KOMAROM] [online]. ngdc.noaa.gov, [cit. 2023-03-19]. Dostupné online.
- ↑ a b BARÁT, Andrej. Pri najväčšom zemetrasení na Slovensku zomrelo 200 ľudí. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2013-06-28. Dostupné online [cit. 2023-03-19]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b c TASR. Ničivé zemetrasenie postihlo Komárno pred 250 rokmi. Ahoj Komárno (Komárno: 22MEDIA), 2013-06-28. Dostupné online [cit. 2023-03-19].
Literatúra upraviť
- PALUGA, Lukáš. Zemetrasenie v meste Komárno v roku 1763 : zborník príspevkov z medzinárodného odborného seminára pri príležitosti 250. výročia tragickej udalosti 20. jún 2013, Komárno. 1. vyd. [Komárno] : Štátny archív, 2014. 81 s. ISBN 978-80-971528-1-9.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 1763 Komárom earthquake na anglickej Wikipédii.