Zoologická záhrada Bratislava

Zoologická záhrada v Bratislave (ZOO Bratislava, zoologická záhrada Bratislava) je mestská príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Ročne ju navštívi okolo 320 tisíc návštevníkov. Po prvýkrát otvorila svoje brány pre návštevníkov 9. mája 1960.

Samburu, mláďa mačiaka Brazzovho, narodený v roku 2020.

Misiou ZOO Bratislava je spájať svet zvierat, ľudí a prírody cez poznanie a pozitívne zážitky. Prostredníctvom vysokej úrovne starostlivosti o zvieratá, programov záchrany ohrozených druhov a kvalitného vzdelávania plní významnú úlohu v aktívnej ochrane prírody.

Ide o prírodnú zoo na úpätí Malých Karpát s rozlohou 96 ha, v ktorej sa stretáva listnatý les, lúka, chladné údolie a prírodné jazierka.

Vo svojej starostlivosti má 1104 jedincov zo 185 druhov. K najvzácnejším patria adax núbijský, diviak visajanský, orangutan sumatriansky, kulan turkménsky, gibon zlatolíci, hrošík libérijský, leopard cejlónsky. ZOO Bratislava je tiež jedinou zoo na Slovensku, v ktorej nájdete šimpanzy, žirafy či nosorožce.

Nosorožec tuponosý južný.

História ZOO Bratislava

upraviť

1948 Hľadanie lokality

upraviť

Prvé úvahy a myšlienky týkajúce sa vybudovania zoologickej záhrady v Bratislave začali dávno pred oficiálnym otvorením, ešte v roku 1948. Pôvodné návrhy hovorili o výstavbe v oblasti Železnej studničky, avšak na základe rôznych expertíz a geologických prieskumov bola táto lokalita označená za nevhodnú. Prijala sa nová alternatíva - vystavať zoo v Mlynskej doline, pôvodne na ploche cca 9 ha, s perspektívou rozšírenia areálu až na 90 ha.

1959 – 1960 Prvé chovateľské úspechy

upraviť
 
Skupinka psov ušatých.

S výstavbou zoo sa začalo v roku 1959 a zoologická záhrada otvorila svoje brány verejnosti 9. mája 1960. Pôvodnú kolekciu zvierat tvorilo 74 druhov v počte 238 jedincov. Zastúpené boli najmä mačkovité šelmy, opice, poníky, somáre, medvede, jelene, srnky, vodné vtáky, dravce, papagáje.

Už v prvom desaťročí svojej existencie zaznamenala zoo prvé chovateľské úspechy (odchovy makakov, paviánov, dikobrazov, nutrií, leopardov, púm a dingov).  Ako jednej z prvých zoo v Európe sa nám podarilo odchovať mláďatá rysa ostrovida. Tento chovateľský úspech sa pretavil i do loga ZOO Bratislava. Hlava rysa ostrovida dominuje logu aj v súčasnosti. Z výchovno-vzdelávacích aktivít bola veľmi úspešná poradenská služba chovateľom malých zvierat a záujmové krúžky - jazdecký, sokoliarsky, zoologický, chovateľský a krúžok ochrancov prírody.

Roky 70-te: Rozširovanie kolekcie zvierat

upraviť

Kolekcia zvierat sa doplnila o mnohé vzácne druhy. Desať rokov po otvorení zoo už disponovala kolekciou 117 druhov v počte jedincov 515. V roku 1972 sa začalo stavať vivárium a terárium, v lesnej časti zase výbehy pre zubry a srnčiu zver.

Prichádzajú aj ďalšie významné chovateľské úspechy. Prvý umelý odchov leopardov škvrnitých (čierna forma) v roku 1971, vyliahnutie ôsmych mláďat ohrozených korytnačiek močiarnych v roku 1971, ale i hyen pásavých v rovnakom roku. ZOO Bratislava bola jedinou zoo v Európe a jednou z dvoch zoo na svete, kde sa podaril takýto odchov hyen pásavých.

Likvidácie expozícií a stavba diaľnice v 80-tych rokoch

upraviť

Tvrdým zásahom do života zoo bola v rokoch 1981 - 1985 úplná likvidácia dvoch tretín vybudovanej expozičnej časti pôvodného areálu kvôli výstavbe kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky. Zanikla práve tá časť, ktorá bola pre návštevníkov najzaujímavejšia. Záberom veľkej plochy sa narušil pravidelný chod života v zoo.

Zlikvidované boli viaceré obslužné zariadenia (skleníky, pareniská), vstupný areál pre návštevníkov či objekty služieb (reštaurácia).

Aj napriek ťažkému obdobiu sa v 80-tych rokoch mohla ZOO Bratislava pochváliť významnými odchovmi. Za zmienku stojí odchov kengury parma, ktorú v tej dobe chovali ako jediná zoo v bývalom Československu. Úspešné boli tiež odchovy priamorožca šabľorohého, gibona bielorukého či somára ázijského. Ako prví v spolupráci so ZOO Praha odchovali aru zlatokrkú a v tej dobe mali aj najväčšiu kolekciu papagájov v ČSSR. V roku 1981 sa v bratislavskej zoo narodilo historicky prvé mláďa šimpanza učenlivého – samica Uschi.

V roku 1986 na Slovensko doviezli prvýkrát nosorožce tuponosé. Dve samice Sena, Ada a jeden samec Toby boli odchytené ako približne dvojročné v Namíbii, v rezervácii Oiwa. Odvtedy je ZOO Bratislava jedinou zoo na Slovensku, ktorá chová tieto majestátne zvieratá.

Bratislavská zoo sa ešte nestihla spamätať z tvrdých zásahov do areálu, keď v roku 1995 padlo rozhodnutie o výstavbe diaľnice D2 Bratislava Lamačská cesta – Staré Grunty.

Úspechy 90-tych rokov

upraviť

Za významné úspechy tohto obdobia môžeme považovať dokončenie ubikácie pre plameniakov ružových a dovoz celej skupiny týchto vzácnych vtákov, alebo aj otvorenie nového chovného zariadenia pre nosorožce tuponosé.

Výnimočným medzinárodným úspechom bol v roku 1999 úspešný projekt na záchranu sahelo-saharských antilop – priamorožca šabľorohého, ktorý pod patronátom CMS (Bonnský dohovor o ochrane migrujúcich druhov voľne žijúcich živočíchov) pripravila a realizovala ZOO Bratislava spolu s Marwell Zoological Park (U.K.). Po viac ako ročnej príprave sa uskutočnil transport skupiny priamorožcov z vybraných európskych zoo do Národného parku Sidi Toui v Tunisku. Z nášho chovu sme poskytli jedného samca a tri gravidné samice, ktoré porodili svoje potomstvo na mieste pôvodného výskytu tohto kriticky ohrozeného druhu.

Začiatok milénia, tunel Sitina a nové atrakcie

upraviť

Začiatkom nového milénia bol pre výstavbu tunela Sitina zrušený vchod do zoo a od decembra 2003 bol areál pre verejnosť uzatvorený až do dostavby nového vchodu, parkoviska a protihlukovej bariéry. Výstavba diaľnice síce značne ovplyvnila každodenný život v zoo, ale nezastavila jej rozvoj.  V rokoch 2002 - 2003 sa vybudovalo nové chovné zariadenie pre ťavy dvojhrbé, kulany turkménske a poníky shetlandské v lesnej časti areálu.

V roku 2004 pribudla v bratislavskej zoo nová jedinečná expozícia druhohorných plazov v strednej Európe - DinoPark, ktorá je od svojho vzniku veľmi atraktívna pre všetky vekové kategórie návštevníkov.

Zároveň sa zoo v tom istom roku zapojila do európskeho projektu založenia stabilnej populácie zubra európskeho v NP Poloniny. Zo ZOO Bratislava bola do národného parku vypustená mladá samička zubra.

Rok 2006 bol pre ZOO Bratislava významným medzníkom – sprístupnili pre verejnosť nový pavilón šeliem, ktorého obyvatelia – leopardy, jaguáre, tigre a levy – patria k návštevnícky najobľúbenejším zvieratám.  V roku 2008 bol otvorený nový Zooshop a dva detské ihriskové komplexy.

Úspechy nasledujúcich rokov

upraviť

Po pavilóne šeliem nasledovala výstavba nového pavilónu pre primáty. Pre verejnosť bola táto unikátna expozícia otvorená v roku 2010. Pavilón primátov je historicky najväčšou stavbou nielen v ZOO Bratislava, ale i v rámci všetkých slovenských zoo.

Začiatok tretieho tisícročia sa nesie v duchu ďalších chovateľských úspechov. Spomenúť môžeme narodenie mláďat gibona zlatolíceho či tigra bieleho. V roku 2003 bola dovezená skupina surikát vlnkavých, ktoré v tom čase chovali ako jediná zoo na Slovensku.  V roku 2009 sa vyliahli historicky prvé štyri mláďatá plameniaka ružového.

V roku 2011 sa narodila samička šimpanza učenlivého, samec hrošíka libérijského či samička žirafy Rothschildovej. Ako prvá zoo na Slovensku v tom istom roku začali s chovom pandy červenej. O dva roky neskôr sa chovnému páru narodilo prvé mláďa.  V 2014 pôvodný pár ibisov červených odchoval prvé mláďa v ZOO Bratislava.

V roku 2016 bola obohatená kolekcia zvierat o nové druhy ako pichľavec ozdobný, pytón zelený, kurička bieločelá, daniel škvrnitý, diviak visajanský, ktorý patrí medzi kriticky ohrozené druhy a je zaradený do Európskeho záchranného programu. Diviaka visajanského dodnes chová ako jediná zoo na Slovensku.

V 2017 sa dokončil a pre verejnosť sprístupnil nový výbeh pre vlky eurázijské, ktorý v značnej miere imituje prírodné podmienky pôvodného biotopu výskytu tohto druhu.

Zaujímavé expozície

upraviť
  • výbeh pre vlky eurázijské ocenený cenou Bílý slon za najlepšie chovné zariadenie otvorené v roku 2018 v českých a slovenských zoo
  • výbeh pre pandy červené so zapojenou stromovou vegetáciou
  • lesné výbehy pre karpatskú faunu - zubra európskeho, jeleňa európskeho, muflóna lesného, diviaka lesného
  • pavilón primátov pre šimpanzy učenlivé a orangutany sumatrianske
  • výbeh pre nosorožce

Členstvo v organizáciách

upraviť
  • Únia českých a slovenských zoologických záhrad UCSZOO
  • Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií EAZA
  • Euroázijská regionálna asociácia zoologických záhrad a akvárií EARAZA
  • Medzinárodná asociácia lektorov vzdelávania v zoo IZE
  • Organizácia SPECIES360

Dopravné spojenie

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  2. Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
  3. Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  4. Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť

Súradnice: 48° 09′ 28″ s.š., 17° 04′ 31″ v.d.