Červené pleso

	Červené pleso
	Červené pleso kežmarské
	pleso
Štát	Slovensko
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Súradnice	49°12′48″S 20°12′51″V / 49,213385°S 20,214052°V
Dĺžka	0,066 km
Šírka	0,035 km
Hĺbka	maximálna: 1,2 m
Rozloha	0,0019 km² (0 ha)
Nadmorská výška	1 811 m n. m.
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°12′48″S 20°12′51″V / 49,213385°S 20,214052°V

Červené pleso v staršej literatúre Červené pleso kežmarské, Červené kežmarské pleso (poľ. Czerwony Staw, nem. Roter See, maď. Vörös-tó) je najväčšie z plies v Červenej doline na jej dolnom stupni, bezprostredne nad jazerným prahom.

Rozloha

Má veľmi premenlivú pobrežnú líniu, vďaka ktorej často mení svoje rozmery. Má rozlohu 0,1820 ha je 66 m dlhé a 35 m široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 1,7 m. Má objem 1 261 m³. Leží v 1 811 m n. m..^[2]

Červená dolina s plesami. Nad jazerným prahom je Červené pleso. Nad dolinou je Jahňací štít. V poľskom názvosloví sa používa Jagnięca Dolina

Červená dolina. Na obrázku hore je Belasé pleso v dolnej časti je takmer vyschnuté Červené pleso.

Červené pleso v horúcich letných dňoch takmer vysychá

Názov

Zdanlivo červenkasté sfarbenie vody niektorí vedci, ktorí navštívili dolinu, vysvetľovali pobrežným porastom červeného lišajníka Lecidea confluens alebo obsahom železa v jazernej vode. Pozorný pozorovateľ však zbadá, že skaly v piesku majú jemnoružovú patinu, od ktorej zdá sa byť voda trochu červenkavá. Zdá sa, že je to skutočne tak, ale k tomu môže prispievať aj hra svetla a farieb, ktoré sa odrážajú od hladiny plesa.^[2]

Okolité vrcholy

Jastrabia veža (2 139 m n. m.)
Belasá veža (2 284 m n. m.)
Jahňací štít (2 229 m n. m.) – najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier
Kozí štít (2 111 m n. m.)

Vodný režim

Z plesa vyteká Červený potok. Pleso v horúcich letách takmer vysychá. Rozmery plesa v priebehu času znázorňuje tabuľka:

Rok	Meranie vykonával	Rozloha ha	Dĺžka m	Šírka m	Hĺbka m
^[3]	Józef Szaflarski	0.189	60	40	1.3
1956	^[3]	^[3]	48	25	^[3]
1961-67	Pracovníci TANAPu	0.190	66	35	1.2
2005^[4]	Gregor Pacl	0.1820	^[3]	^[3]	1.7

Turistika

Východiská

Tatranské Matliare
Biela voda - autobusová zástavka
Tatranská Lomnica

Vstup do doliny: z autobusovej zástavky Biela voda chodníkom po značke cez Šalviový prameň na Chatu pri Zelenom Plese, odkiaľ pokračuje smerom na severozápad serpentínami do Červenej doliny.

Referencie

↑ MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f údaj v tomto zdroji nie je uvedený
↑ Kolektív autorov:Tatry príroda, Nakladatelství Miloš Uhlíř - Baset, 2010, 650 s.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené pleso na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červené pleso

Externé odkazy

Červená dolina Archivované 2015-08-12 na Wayback Machine
Červené pleso Archivované 2016-09-12 na Wayback Machine
Poľská Veľká tatranská encyklopédia
Poloha na turistickej mape

[1] MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.

[Bohuš-2] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[neuvedený-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f údaj v tomto zdroji nie je uvedený

[4] Kolektív autorov:Tatry príroda, Nakladatelství Miloš Uhlíř - Baset, 2010, 650 s.

[1]

[2]

[3]

[4]