Otvoriť hlavné menu

Česko-slovenské četníctvo

Česko-slovenský četník na koni

Česko-slovenské četníctvo bola vojensky organizovaná ozbrojená bezpečnostná zložka v Česko-Slovensku, ktorá podľa vtedajších predpisov a nariadení štátnych orgánov mala za úlohu udržiavať verejný poriadok a bezpečnosť na celom území Česko-Slovenska s výnimkou miest, kde poriadkovú službu vykonávala mestská a štátna polícia.

PôsobnosťUpraviť

Četníctvo v Česko-Slovensku riadil Úrad generálneho veliteľstva četníctva a správne spadalo pod Ministerstvo vnútra ČSR. V každom sídle krajinského úradu pôsobili krajinské četnícke veliteľstvá (KČV), resp. čes. Zemské četnické veliteství (ZČV). Po územnosprávnej reforme v roku 1927 pôsobili v Česko-Slovensku tieto KČV:

  • KČV 1  –  Praha (Zem česká)
  • KČV 2  –  Brno (Zem moravskosliezska)
  • KČV 3  –  Bratislava (Krajina slovenská)
  • KČV 4  –  Užhorod (Zem/Krajina podkarpatskoruská)

Pod tieto veliteľstvá spadali okresné četnícke veliteľstvá, ktorým podliehalo niekoľko ďalších četníckych staníc. Stanice boli najnižším článkom v organizácii česko-slovenského četníctva a spravidla pôsobili na území štyroch až piatich obcí, kde četnícke hliadky vykonávali pochôdzkovú činnosť. Koncom 30. rokov sa príslušníci četníctva stali súčasťou jednotiek Stráže obrany štátu.

Činnosť po rozpade Česko-SlovenskaUpraviť

Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1939 zaniklo aj česko-slovenské četníctvo. Na území Protektorátu Čechy a Morava boli jednotky začlenené do okupačnej správy, na území Slovenska pôsobili ďalej pod názvom žandárstvo. Veľké množstvo príslušníkov bývalého československého četníctva sa aktívne zúčastnilo Slovenského národného povstania.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť