Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)
Čupec (818,9 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Biele Karpaty. Leží nad obcou Stará Myjava, približne 8 km severozápadne od Starej Turej.[2]
| Čupec | |
| vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj, Juhomoravský kraj |
| Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Hodonín |
| Obce | Stará Turá, Nová Lhota |
| Pohorie | Biele Karpaty |
| Podcelok | Javorinská hornatina |
| Povodia | Váh, Morava |
| Nadmorská výška | 818,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′48″S 17°37′14″V / 48,8468°S 17,6206°V |
| Najľahší výstup | po  zo Starej Myjavy
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorinská hornatina.[3] Vrch leží na slovensko-českej hranici, na pomedzí Trenčianskeho a Juhomoravského kraja a okresov Nové Mesto nad Váhom a Hodonín. Zasahuje na katastrálne územie mesta Stará Turá[4] a obce Nová Lhota[5]. Najbližšími sídlami sú na severozápadnom úpätí situovaná Nová Lhota, juhovýchodne ležiace osady mesta Stará Turá a južne ležiaca Stará Myjava.[2]
Opis upraviť
Vrch leží v hlavnom hrebeni. Východným smerom susedí Durda (842 m n. m.) a Veľká Javorina (970 m n. m.), južným Vrch slobodných (687 m n. m.) a západným Kubíkův vrch (683 m n. m.) a Šibenický vrch (707 m n. m.).[6] Vrch je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Severné svahy odvodňujú prítoky Veličky do rieky Morava, rovnakým smerom odvádza vodu i rieka Myjava, prameniaca na západných svahoch. Juhovýchodná časť masívu je pramennou oblasťou Tŕstia, smerujúceho do Váhu.[2] Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.
Výhľady upraviť
Nesúvislý lesný porast vrcholovej časti umožňuje obmedzený rozhľad. Z miest s redšou vegetáciou je vidieť juhozápadnú časť Bielych Karpát, no tiež Myjavskú pahorkatinu, Malé Karpaty a Považský Inovec. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj Tribeč, vrcholky Álp, Pavlovské vrchy, Hostýnské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy, vzácne aj Hrubý Jeseník a Králický Sněžník.[7]
Prístup upraviť
- po
červeno značenej Ceste hrdinov SNP:
- od juhu z mesta Myjava cez rázc. Hrabina
- od východu z Veľkej Javoriny
- po
žltej značke zo Starej Turej-Topoleckej cez rázc. Hrabina - po
modrej značke z Lubiny cez Veľkú Javorinu[2]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 52.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Malé Karpaty – Bradlo. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-27]. Dostupné online.