Šarlátové písmeno

Šarlátové písmeno je román amerického spisovateľa – románopisca a poviedkara Nathaniela Hawthornea.

Prvé vydanie Šarlátového písmena The Scarlet Letter (1850)

Úvod

Nathaniel Hawthorne, Herman Melville a Edgar Allan Poe boli predstaviteľmi tzv. subžánru "temný romantizmus", ktorí zdôrazňovali ľudskú omylnosť a náchylnosť k hriechu a sebadeštrukcii. Hawthorne sa venoval písaniu poviedok a románov. Jeho najznámejším dielom je román Šarlátové písmeno, ktoré zobrazuje obdobie toho najprísnejšieho puritánstva v prvých amerických kolóniách.

Hawthorne knihu napísal v 19. storočí, avšak dej sa odohráva v 17. storočí – v období najsilnejšieho puritánstva. Je to historický román o puritánoch, ktorí sú svojím spôsobom života pre autora zaujímavým zdrojom pre čerpanie inšpirácie. Navyše jeho predkovia boli s týmto obdobím priamo spojení, preto sám Hawthorne cítil, že je s týmto obdobím prepojený napriek tomu, že puritánov nemal rád. Podrobne si naštudoval puritánsku históriu, napríklad aj to ako Cotton Mather vo svojom diele ''Magnalia Christi Americana'' vníma cudzoložstvo, čo priamo súvisí s románom Šarlátové písmeno. Hawthorne tak cez postavy Hester Prynnovej, jej dcéry Perly, reverenda Arthura Dimmesdalea a Hesterinho manžela Rogera Chillingwortha zobrazuje typickú dušu Nového Anglicka v ich sexualite, psychike a zároveň tragédii, ktoré sú vzájomne prepojené s obdobím a miestom. Utláčanie, náboženstvo, politická situácia a ďalšie elementy, ktoré definovali život obyvateľov Nového Anglicka v 17. storočí slúžili len ako druhotné prvky. Podstata puritánstva spočívala v skúmaní samého seba a celoživotnom úsilí o dosiahnutie milosrdenstva.

Kniha bola spočiatku niektorými kritikmi hodnotená skôr negatívne, no v 20. storočí sa stala učebnicou o puritánstve a puritánskom dedičstve. Autorovi kolegovia, ako Herman Melville a Edgar Allan Poe, ho však v tých časoch považovali za najlepšieho žijúceho autora a Šarlátové písmeno za najlepší román, ktorý bol dovtedy napísaný.

Význam románu spočíva v skúmaní temných kútov a záhad ukrývajúcich sa v ľudskej duši. Obsahuje taktiež elementy charakteristické pre román ako napríklad cudzoložstvo, vášeň, protizákonnosť, žiarlivosť, pomstu, pokrytectvo, neopätovanú lásku a nakoniec tragédiu. V Šarlátovom písmene všetky tieto elementy vyplávajú na povrch. V románe sa navyše skrýva aj hlbší význam, a to najmä prostredníctvom šarlátového písmena "A" (pozn. Adulteress – cudzoložnica), ktoré musela hlavná hrdinka Hester nosiť na hrudi ako dôsledok a znak svojho hriechu. Nie je to teda len obyčajné písmeno, naopak, nadobúda tu hlbší, symbolický význam, ktorý sa časom mení z negatívneho na pozitívny.

Nositeľkou šarlátového písmena "A" je už spomenutá hlavná hrdinka Hester Prynnová. Hawthorne odhaľuje jej výnimočný charakter prostredníctvom verejnej potupy a následného života v izolácii od puritánskej spoločnosti. Jej vnútorná sila, vzdor voči konvenciám a súcit možno boli v jej povahe odjakživa, ale šarlátové písmeno ich ešte umocňuje. Ako nositeľka šarlátového písmena sa Hester stáva odvážnou hrdinkou tohto románu. Jej odvaha je stelesnená najmä v jej správaní po tom, čo nasledovala svoje vlastné šťastie a neskôr keď akceptovala trest a bola obvinená z cudzoložstva. Z jej predošlého života toho autor veľa neuvádza, len toľko, že pochádzala z chudobnej anglickej rodiny a bola vydatá za oveľa staršieho Rogera Chillingwortha, s ktorým nebola vôbec šťastná, len si to nahovárala. Do Nového Anglicka prišla sama, jej manžel mal prísť neskôr. Po čase sa dozvedela, že ovdovela – jej manžel údajne zomrel na mori. Obrátila sa teda na duchovného Arthura Dimmesdalea, ktorý jej poskytol útechu. Časom sa ich vzťah prehĺbil a vznikla medzi nimi vášnivá láska, ktorej dôsledkom bolo dieťa – malá Perla. Bola teda obvinená z cudzoložstva, no všetky útrapy znášala statočne, dokonca neprezradila ani meno spoluvinníka. Bola tak odsúdená na život v izolácii od puritánskej spoločnosti, ktorá ňou opovrhovala. Našťastie vynikala tým, že nádherne vyšívala a tak dokázala zaobstarať obživu pre seba aj dcéru. Paradoxne, pracovala aj pre tých najvyšších, ktorí ju odsúdili.

Ďalším paradoxom je, že písmeno "A" malo zobrazovať jej poníženie a trest, ale tým, aké umelecké dielo z neho Hester svojím vyšívaním urobila lákalo pozornosť ľudí a vzbudzovalo obdiv. Naopak u niektorých puritánov vzbudzovalo hnev, pretože tým dala Hester najavo, že necíti vinu za to, čo urobila a že to odmieta brať ako trest. Jej sila je zrejmá aj z jej boja o svoju dcéru, o to, aby sa o ňu mohla starať a byť s ňou.

Napriek tomu, že sa Hester stretla s mnohými útrapami, nikdy nezabudla na tých, ktorí potrebovali jej pomoc. Ponúkla pomoc dokonca aj tým, ktorí ju predtým ponížili a považovali za pobehlicu. Aj vďaka jej dobrým skutkom sa pôvodný význam písmena na jej hrudi začal meniť a nakoniec písmeno "A" označovalo anjela. Časom prestalo písmeno "A" predstavovať stigmu trpkosti a ľudskej krutosti, ale prihliadalo sa k nemu s úctou a dôstojnosťou.

V súčasnosti je kniha známejšia a obľúbenejšia než v časoch, kedy bola vydaná. Dôkazom je aj záujem producentov o jej filmové spracovanie. Doteraz bolo nakrútených jedenásť filmových verzií.

Šarlátové písmeno

Šarlátové písmeno rozpráva príbeh vydatej ženy, Hester Prynnovej, obvinenej z cudzoložstva. Dej sa odohráva v 17. storočí v Bostone.

Po tom ako Hester zhreší s reverendom Arthurom Dimmesdaleom, je odsúdená k doživotnému noseniu šarlátového písmena na znak hanby a je vyhnaná spoločnosťou do úzadia. Do deja vstupuje Hesterin manžel Roger, o ktorom predpokladala že je mŕtvy, a keď Hester odmietne tlakom miestnych úradníkov na pranieri povedať meno svojho spoluvinníka, Roger sa zaprisahá že ho nájde sám. Hester však nesmie prezradiť jeho pravú identitu, identitu "paroháča", aby nebol vystavený hanbe – totiž do kolónie prichádza ako lekár pod menom Roger Chillingworth. Hester vychováva Perlu na samote na okraji kolónie, kde sa okrem iného venuje aj vyšívaniu.

Chillingworth, ešte netušiac o Dimmesdaleovi ako o milencovi jeho manželky, si všime že jeho zdravie chátra a tak mu ponúkne lekársku starostlivosť. Všíma si tiež jeho prchkého a nevysvetliteľného správania keď vedú diskusie na určité citlivé témy a to Chillingworthovi nedá pokoj. Jedného dňa zočí na hrudi duchovného krvavý symbol v tvare písmena A a záhada o otcovi malej Perly, dieťaťa porušeného zákona, ako aj Dimmesdaleovho chovania je vyriešená. Chillingworth chystá pomstu, čo Hester vycíti a odhaľuje jeho identitu pred Arthurom.

Hesterino umenie je oceňované zo strany kolonistov a písmeno na jej hrudi zrazu nadobúda úplne iný význam – "able" (prekl. z AJ – schopná), či dokonca "angel" (prekl. z AJ – anjel).

V závere knihy sa obaja, Hester s Arthurom, rozhodnú že spolu ujdú do Európy, ale v deň voľby guvernéra Arthur vystupuje spolu s Hester a Perlou na pranier, na ktorom Hester čelila 7 rokov dozadu pohŕdavému zraku puritánskej spoločnosti a hanbe, priznáva sa k ich spoločnému hriechu a následne zomiera. Chillingworth ho nasleduje krátko potom, zanechávajúc dedičstvo malej Perle, ktorá kolóniu opúšťa, Hester na rozdiel od nej zostala. Keď po čase zomiera i ona, je pochovaná vedľa Dimmesdalea a ich hrob zdobí nič iné, než červené písmeno A.

Témy a symboly

Hriech

Hlavnou témou Šarlátového písmena je hriech. Dej sa odohráva v 17. storočí a téma hriechu je úzko spätá s najprísnejším puritánstvom, keď anglickí puritáni zakladali kolónie v Severnej Amerike, hlavne v Novom Anglicku. V čase stredoveku ovládalo Európu rímskokatolícke náboženstvo na čele s pápežom, ale v 16. Storočí sa cirkev rozdelila na katolícku a reformovanú (protestantskú). Keďže boli protestanti prenasledovaní, rozhodli sa nájsť útočisko v Severnej Amerike a založiť nové kolónie.

Puritáni chceli ukázať Európe a zvlášť Anglicku, o ktorého náboženstve mali mienku, že je skorumpované, ako vyzerá spoločnosť, ktorá skutočne nasleduje náboženské hodnoty. V ich kolónii platili dobové zákony o cudzoložstve, mravnej čistote a akýkoľvek priestupok proti ich striktným pravidlám bol verejne potrestaný. V 17. Storočí boli ľudia v Saleme prenasledovaní vo veľkom – hlavne ženy, o ktorých sa domnievali, že sú bosorky. Mnohé z nich skončili na šibenici, ako napríklad postava pani Hibbinsovej, ktorou autor poukazuje na túto skutočnosť. Táto žena bola neustále podozrievaná z čarodejníctva a nakoniec aj bola popravená šibenici. Puritáni neustále sledovali životy ľudí v komunite a udržiavali si autoritu rôznymi telesnými trestami. Hester Prynnová sa stala jednou z tých, ktorí boli pod neustálym dohľadom, nakoľko spáchala hriech, a to cudzoložstvo. Autor poskytuje hlboký psychologický náhľad dovnútra ľudskej duše a zamýšľa sa nad tým, či je hriech, ktorý spáchala Hester a duchovný kňaz Dimmesdale skutočne hriechom alebo naplneným snom o láske. Téma hriechu sa už od nepamäti spája s Bibliou a vyhnaním Adama a Evy z raja.

Dôsledkom hriechu sa Hester vzdialila od spoločnosti, ale na druhej strane sa viac priblížila k svojmu ja, čo ju vnútorne posilnilo a urobilo z nej osobnosť schopnú myslieť samostatne. Žila v pustatine, osamostatnila sa a písmeno jej tak dovolilo nazrieť do končín, ktoré boli pre iné ženy neprípustné a neprebádané. Arthur Dimmesdale bol na rozdiel od Hester v bezprostrednom kontakte so spoločnosťou, no sám sebe sa začal vzďaľovať tým, že potláčal svoje city a zamlčiaval svoje činy. Navyše tým mal možnosť súcitiť s hriešnikmi a chápať ich bolesť, keďže on sám potajomky trpel a znášal nielen duševnú, ale aj fyzickú bolesť tým, že sa bičoval či podroboval prísnemu pôstu.

Hester jediná je verejne ponížená, nie ako Dimmesdale a Chillingworth, ktorí vystupujú ako zbabelci. Dimmesdale zatajuje svoje činy a Chillingworth si zmenil meno, aby neprišiel do hanby.

Ekvivalentom hriechu je v tomto príbehu Perla – dcéra Arthura a Hester, ktorú pokladali za diablovho potomka, pretože vzišla z hriechu. Puritánske deti ju vypudili zo svojich kruhov a jej správanie pripisovali malému diablovi, ale ju to, rovnako ako jej matku, posilnilo a vytvorila si svoj vlastný svet. Navyše, ako dieťa si udržala svoju prirodzenosť a úprimnosť, ktoré sa stali jej zbraňami v boji s nenávistnou spoločnosťou, ktorá ju obklopovala. "Videla, že už taký malý človiečik chápe, aký je svet zlý, a preto usilovne cvičí, aby obstál v zápase, ktorý bude musieť odstúpiť."

Šarlátové písmeno "A" (Adulteress – Cudzoložnica)

Hester je odcudzená od spoločnosti, ale jej hrdosť a zručnosť časom dajú jej písmenu iný význam. V literatúre sa často stretávame s románovými hrdinkami, ktoré sú často silnejšie ako mužské postavy a je to tak i v prípade Hester Prynnovej. Hester odmieta opustiť miesto, kde spáchala svoj hriech, ale zostáva silná. Práve šarlátové písmeno posilnilo jej už i tak silnú osobnosť. Naopak z duchovného Dimmesdalea sa postupne stala troska s podlomeným zdravím a je to ona, ktorá mu musí dodať sily, keď sa konečne rozhodnú vyjsť s pravdou von. Ľudia si časom zvykli na pokornú Hester a jej nezištnú pomoc. Jej šarlátové písmeno tak získalo nový význam. Písmeno "A" zrazu symbolizovalo A ako anjel. Mnohé slabšie povahy by neuniesli také ťažké bremeno, ale Hester nesedela nečinne a netrpela ticho v kúte odsúdená spoločnosťou. Stala sa užitočnou, vďaka svojej zručnosti, ktorou bolo nádherné vyšívanie. Paradoxné bolo, že jej prekrásne výšivky sa vynímali na odevoch tých, ktorí ju pokladali za hriešnu a ktorí ju odsúdili za pochybenie.

Civilizácia a príroda

Príbeh Hester Prynnovej sa odohráva v čase, keď puritáni osídľovali Severnú Ameriku a museli bojovať s ťažkými podmienkami, s akými sa stretávali v pustatine, ktorá na nich čakala po vylodení. Opustili svoje domovy, aby začali odznova a bojovali s neúrodnou pôdou či divokými Indiánmi. Puritáni opustili svoju rodnú vlasť, lebo boli prenasledovaní kvôli ich viere. Ale na to, aby nasledovali dodržiavanie prísnych pravidiel, sami prenasledovali svojich ľudí a udeľovali telesné tresty. Mali však tí, ktorí založili inštitúciu, právo na to, aby rozhodovali o trestoch a súdili iných, aj keď boli sami nositeľmi smrteľného hriechu a sami robili chyby? Puritáni chceli potlačovať to, čo bolo pre človeka prirodzené. Potláčanie týchto pudov, s ktorými sa človek rodí teda prináša rôzne vybočenia, ktoré sa vzďaľujú od dokonalosti, akú chceli puritáni dosiahnuť.

Príroda tu hrá celkom dôležitú úlohu v spojitosti so zachovaním prirodzenosti, pretože poskytovala možnosť naplno vyjadriť svoje pocity, na rozdiel od civilizácie, ktorá ich utláčala. Je to práve les, v ktorom Hester naberá silu, aby požiadala Dimmesdala o opätovné zblíženie. Podobne ako Hester, aj pani Hibbinsová sa utiekala k prírode.

"Občas, keď osamelá blúdila svojím neveľkým svetom, s ktorým ju spájalo naozaj len vonkajšie puto, sa Hester zdávalo – možno to naozaj bolo iba zdanie, bolo však také presvedčivé, že sa mu nevedela ubrániť -, že šarlátové písmeno, dáva jej živote nejaký hlbší zmysel. Striasalo ju pri takých myšlienkach, ale nemohla si pomôcť, verila že to znamenie jej poskytuje moc odhaľovať skryté hriechy iných ľudí zhrozila sa keď na to prišla. Čo to bolo za moc? Nebolo to iba našepkávanie padlého anjela, ktorý by túto ťažko skúšanú ženu, ktorá mu zatiaľ spadla len spolovice do osídel, rád presvedčil, že vonkajšia maska čistoty je číra lož a že keby sa všade vyjavila pravda, zasvietilo by šarlátové písmeno na mnohých hrudiach, nielen na prsiach Hester Prynnovej?" (s. 40)

Jedine Hester mala znamenie svojho hriechu na očiach verejnosti. Ostatní boli hriešnikmi, no skrývali sa za čistý štít puritánstva pod falošnými maskami. Celkovo by sme túto spoločnosť mohli označiť za nakazenú príliš veľkým množstvom zákonov a pravidiel, ktoré viedli skôr opačnou cestou, než by sa dalo predpokladať.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šarlátové písmeno