Žiarlivosť (lat. Zelotypia) je jedna z ľudských emócií, charakterizovaná nadmerným lipnutím na určitej osobe a zvýšenou obavou o jej stratu. Ide o komplex negatívnych emócií, hnevu, pocitu menejcennosti či depresií. Zjednodušene možno charakterizovať žiarlivosť ako pocit vlastnej nedostatočnosti.

Slovo pochádza z francúzskeho jalousie. So žiarlivosťou a závisťou si často spojujeme zelenú farbu (napr.zozelenel závisťou).

Žiarlivosť je vyvolaná predstavou partnerovho vzťahu s niekým iným, pričom podnety pre jej vznik sa líšia podľa pohlavia (Buss, 1996). Ženy žiarlia častejšie kvôli emocionálnej pozornosti partnera, mužom sa viac prieči zdieľanie partnerkinej sexuálnej pozornosti.

Žiarlivosť je v medziľudských vzťahoch bežný jav. Môžeme ju pozorovať už u päťmesačných detí[1][2][3][4]. Niektoré pramene tvrdia, že sa žiarlivosť objavuje v každej kultúre[5][6][7], iné pramene zastávajú názor, že je to kultúrne-špecifický fenomén[8].

Žiarlivosť a jej dopady boli témou mnohých románov, piesní, básní, filmov a iných umeleckých diel. Stala sa rovnako objektom zájmu vedcov. Psychológovia popísali niektoré faktory, ktoré vedú k jej vzniku. Sociológovia ukázali, že kultúrne hodnoty hrajú dôležitú úlohu nie len v ukazovateľoch, ktoré spúšťajú žiarlivosť, ale rovnako v našich predstavách o jej sociálne prípustných prejavoch. Biológovia poukázali na faktory, ktoré môžu žiarlivosť nevedome ovplyvniť.

U jedincov s poruchou sebahodnotenia môže žiarlivosť za určitých okolností nadobudnúť charakter patologického javu, prejavujúceho sa situačnou neprimeranosťou alebo prílišnou intenzitou emócií, tzv. chorobná žiarlivosť. Môže nadobudnúť povahu bludu (tzv. emulačný blud).

Referencie

upraviť
  1. Draghi-Lorenz, R. (2000). Five-month-old infants can be jealous: Against cognitivist solipsism. Paper presented in a symposium convened for the XIIth Biennial International Conference on Infant Studies (ICIS), 16–19 July, Brighton, UK.
  2. Hart, S. (2002). Jealousy in 6-month-old infants. Infancy, 3, 395–402.
  3. Hart, S. (2004). When infants lose exclusive maternal attention: Is it jealousy? Infancy, 6, 57–78.
  4. Shackelford, T.K., Voracek, M., Schmitt, D.P., Buss, D.M., Weekes-Shackelford, V.A., & Michalski, R.L. (2004). Romantic jealousy in early adulthood and in later life. Human Nature, 15, 283–300.
  5. Buss, D.M. (2000). The Dangerous Passion: Why Jealousy is as Necessary as Love and Sex. New York: Free Press.
  6. Buss DM (December 2001), "Human nature and culture: an evolutionary psychological perspective", J Pers 69 (6): 955–78, doi:10.1111/1467-6494.696171, PMID 11767825.
  7. White, G.L., & Mullen, P.E. (1989). Jealousy: Theory, Research, and Clinical Practice. New York, NY: Guilford Press.
  8. Peter Salovey. The Psychology of Jealousy and Envy. 1991. ISBN 978-0-89862-555-4

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žárlivost na českej Wikipédii.

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Žiarlivosť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiarlivosť

Externé odkazy

upraviť