Wikipédia

Eliáš Galajda

Eliáš Galajda (ukr. Ілля Галайда – Ilľa Halajda; * 1. august 1931, Čertižné – † 10. august 2017, Košice) bol slovenský spisovateľ ukrajinskej národnosti.

Eliáš Galajda
slovenský spisovateľ ukrajinskej národnosti
Eliáš Galajda
Narodenie1. august 1931
Čertižné, Slovensko
Úmrtie10. august 2017 (86 rokov)
Košice, Slovensko

Vzdelanie upraviť

Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie absolvoval na osemročnom Štátnom ruskom gymnáziu v Humennom kde zmaturoval roku 1951 a kde rok pôsobil ako pedagóg. Odtiaľ odišiel študovať ruštinu a ukrajinčinu (1952-1953) na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po prvom ročníku ho vyslali na štúdium do Saratova na Filologickú fakultu Štátnej univerzity N. G. Černyševského (rus. Саратовский государственный университет имени Н. Г. Чернышевского) (1953-1955) a na Filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve (1955-1958). V roku 1968 získal vysokoškolský titul PhDr., v roku 1972 mu bol udelený vedecký titul CSc. za kandidátsku dizertačnú prácu Puškinove rozprávky. K problému realizmu rozprávok[1] a v roku 1976 mu bol priznaný titul doc. za habilitačnú prácu Ruská autorská rozprávka v druhej polovici 18. storočia a prvej polovici 19, storočia.

Práca upraviť

Roku 1958 začal pracovať v redakcii ukrajinských časopisov Dukľa a Družno vpered[2] v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1999 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá bola od roku 1997 spolu s ďalšími fakultami oddelená a zriadená Prešovská univerzita v Prešove. Tam sa v rámci pedagogickej činnosti venoval výučbe disciplín: úvod do literárnej vedy, dejiny ruskej kultúry, folklór a dejiny starej ruskej literatúry, ruská literatúra 19. storočia. Bol spoluautorom učebníc Ruská literatúra pre 1. - 4. ročník stredných škôl (1974 - 1975). Do svojej smrti, po krátkej ťažkej chorobe v košickej nemocnici, žil a tvoril aj po odchode na dôchodok v Prešove. Pochovaný je na Mestskom cintoríne v Prešove [3].

Členstvo v profesných organizáciách upraviť

Dielo upraviť

Poézia upraviť

  • 1963 – Ôsmi (Vosmero, 1963)[4] vstup do literatúry začiatkom 60. rokov cyklom básní uverejnených v kolektívnom zborníku
  • 1974 – Vzplanutie (Spalachy)[5] úspešný debut rozsiahlou básnickou zbierkou
  • 1981 – Smäd srdca a zeme (Spraha sercia i zemli)[6] v tejto zbierke a nasledujúcich sa výrazne prejavilo poetické dozrievanie až zrelosť
  • 1986 - Nespavosť (Bezsońa)[7] - básnická zbierka
  • 1991 - Balada o troch slnkách (Balada pro try soncia)[8]

V básňach sa venuje rodnému kraju, spomienkam na detstvo a témam, v ktorých básnik konfrontuje svoj vnútorný svet s drsnou realitou.

V nasledujúcich dvoch zbierkach sa značne prehĺbilo lyrické (emotívne) rozjímanie nad osudom i perspektívou človeka.

  • 1990 - Hory modré, hory (Hory syni, hory)[9]
  • 1994 - Smútok môj každodenný (Moja pečaľ povsjakdenná)[10] - básnická zbierka
  • 1998 - Volanie žeriavov (Žuravlynnyj klyč)[11] bibliofília, ktorú vydal Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky k 40. výročiu jeho tvorby
  • 2001 - Nepokojom sa cesta stelie (Trivohami doroha steliťsia)[12] - básnická zbierka[13]
  • 2006 - Verše zo zabudnutých zošitov (Virši iz zabutych zošitiv)[14] - básnická zbierka[15]
  • 2011 - Jesenné reflexie (Osinni refleksii)[16] - básnická zbierka

Próza upraviť

  • 1980 - Keď idú dažde (Koly iduť došči)[17]
  • 1989 - Ešte spieva škovránok (Šče spivaje žajvoronok)[18]

Antológie upraviť

  • 1977 - Soňačni krynyci[19] Antológia poézie ukrajinských spisovateľov na Slovensku
  • 2007 - Z vyhne času (Iz kuzni času)[20] - Antológia súčasnej slovenskej poézie preloženej do ukrajinčiny autorom.[21]
  • 2012 - Dotyky slova - tvorba desiatich súčasných ukrajinských básnikov na Slovensku [22]

Preklad upraviť

Preklady autorových diel a výber z tvorby upraviť

  • 1982 - Srdce ako slnce[25] - kolektívny zborník v ktorom boli uverejnené jeho básne v slovenskom preklade
  • 1983 - Ráno pod Karpatami[26] - český zborník
  • 1988 - A Karpátok éneke[27] - zborník, krátke prózy a básne v maďarskom preklade
  • 1990 - Korene[28] - antológia krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR aj s ukážkami z jeho tvorby
  • 2002 - Sú také chvíle[29] - slovenský preklad, kolektívny zborník
  • 2016 - Eliáš Galajda, Vybrané diela, (Ilja Galajda, Vibrany tvori) Poézia, próza a literárna kritika [30]

Ocenenia upraviť

Literárny Fond Slovenska ocenil Eliáša Galajdu niekoľkokrát Cenou Ivana Franka za literárnu činnosť:

  • 1994- za pôvodnú tvorbu v ukrajinskom jazyku za zbierku Môj smútok každodenný
  • 2006- za preklad zbierky básní Jozefa Leikerta: Pominuteľnosť (Nedovhovičnisť) do ukrajinčiny[31]
  • 2007- za preklad antológie Z vyhne času [32]
  • 2011- za básnickú zbierku Jesenné reflexie [33]

a prémiou:

  • 2001 - Prémia za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku [34]

Taktiež mu bola udelená časopisom Sobornisť (ukr. Соборність (часопис)) Medzinárodná literárna cena Ivana Košelivca (ukr. Міжнародна літературна премія імені Івана Кошелівця) za rok 2010[35] za poviedku Slovo pro žajvoronkiv.

Záujmy upraviť

Venoval sa aj sochárstvu (mal tri samostatné výstavy plastík upravených zo samorastov)[36] a prekladaniu slovenskej a českej poézie a prózy do ukrajinčiny a ruštiny. Prispieval do rôznych periodík,[37], spieval ľudové piesne.[38]

Referencie upraviť

  1. ↑ Eliáš Galajda: Skazki Pushkina: k probleme realizma skazok, Bratislava, Slovenske pedagogické nakladateľstvo, 1975
  2. ↑ . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. ↑ Pohreby - utorok 15. augusta [online]. Petit Press, 15.8.2017, [cit. 2017-08-19]. Dostupné online.
  4. ↑ Vos'mero. 1. vyd. Prešov: Slov. pedagog. nakl., 1963. 321 s.
  5. ↑ 'Spalachy. Prešov: Slov. pedagog. nakl., 1974. 80 s. [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  6. ↑ Galajda, Illja. Spraha sercja i zemli: Virši. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedagog. nakl., 1981. 95 s.
  7. ↑ Halajda, Illja. Bezsonnja. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedahoh. vydav., 1986. 133 s.
  8. ↑ Halajda, Illja. Balada pro try soncja. 1. vyd. Bratislava: Slov. pedahoh. vydav., 1991. 126 s.
  9. ↑ Hory syni, hory. Bratislava : Slovatske pedahohichne vyd., Viddil ukr. lit. v Priashevi, 1990.
  10. ↑ Eliáš Galajda: Moja pečal' povsjakdenna. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 109 s.[nefunkčný odkaz]
  11. ↑ Halajda, Illja a Bobak, Milan, ed. Žuravlynyj klyč. Prjašiv: Sojuz rusyniv-ukrajinciv Slov. Res. vyd. Cuper, 1998. 8 s. Archivované 2016-12-20 na Wayback Machine ISBN 80-967748-4-0
  12. ↑ Illia Halajda: Tryvohamy doroha stelytʹsia. Vyd. 1 Priashiv: Vyd. EXCO, 2001
  13. ↑ . Dostupné online.
  14. ↑ Galajda Eliáš, Virši iz zabutych zošitiv. Prešov: Cuper, 2006, 75 s. ISBN 808889039X
  15. ↑ . Dostupné online.
  16. ↑ Eliáš Galajda: Osinni refleksii. 1. vyd, Spilka ukrajinskych pysmennykiv Slovaččyny, Prjašiv, 2011, 121 s. ISBN 9788097028824 [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  17. ↑ Halajda, Illja. Koly jdut' došči: Opovidannja. Bratislava: Slov. ped. vydav., viddil ukr. literatury v Prjaševi, 1980. 151 s.
  18. ↑ 'Illja Halajda: Šče spivaje žajvoronok. Slovacke pedahohične vydavnyctvo, Prjašiv, 1989, 125 s. [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  19. ↑ Illja Halajda: Sonjačni krynyci. Bratislava: Slov. pedahoh. vyd., Viddil ukraïn. lit v Prjaševi 1977. 171 S.
  20. ↑ Ìz kuznì času: antolohìja sučasnoji slovac'koji poezìji. Užhorod: Vydavnyctvo "Zakarpattja", 2007. 196 s. ISBN 966-347-044-5
  21. ↑ Obálka publikácie
  22. ↑ Milan Bobák: Dotyky slova, Prešov - Spolok ukrajinských spisovateľov Slovenska, 2012, 126 s. ISBN 978-80-970288-5-5
  23. ↑ Bernardo Guimaraes: Isaura, prekladatel: Ilja Galajda ARTpress, Prešov, 1995, 149 stran, ISBN 8071190446 [online]. [Cit. 2014-02-04]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  24. ↑ Jozef Leikert: Pominuteľnosť, preklad Iľja Galajda, ilustrácie Ľudovít Hološka vyd. Veselka, Kyjev, 2006 [online]. [Cit. 2014-02-15]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  25. ↑ Srdce ako slnce: antológia poézie básnikov ukrajinskej národnosti v ČSSR, Autor: Fedor Kováč, Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1982.
  26. ↑ Ráno pod Karpatami : Výber z poezie a prózy ukrajinských spisovatelů východního Slovenska od roku 1945, Autor: J. Kabíček; M. Roman; V. Židlický Praha : Čs. spis., 1983
  27. ↑ A kárpátok éneke, Autor: Roman Mihajlo, László Barak, Vyd.: Bratislava: Madách, 1988, 213 s
  28. ↑ Korene: antológia krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR, Juraj Andričík, Bratislava: Slovenský spisovatel, 1990
  29. ↑ Jackanin, Ivan, and Ladislav Cuper. Sú Také Chvíle...: Antológia Ukrajinskej Poézie Na Slovensku. 1. vyd. Prešov: Cuper, vydavateľstvo, 2002. ISBN 80-88890-27-6
  30. ↑ D. M. Fedaka: Eliáš Galajda Vybrané diela, - Užhorod: TIMPANI, 2016, 635 s. ISBN 978-966-8904-99-8
  31. ↑ . Dostupné online.
  32. ↑ . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  33. ↑ . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  34. ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  35. ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu.
  36. ↑ Iľja Galajda: Samorasty, autor: Bycko Michal, 4 s. 1993 katalógová pozvánka
  37. ↑ Príspevky do tlačovín: Duklja, Druzhno vpered, Neve zhittja a i.[nefunkčný odkaz]
  38. ↑ Spivaje Illja Halajda, Vydavateľ Medzilaborce: Hudobné štúdio pri Spoločnosti Andyho Warhola a Múzeu moderného umenia Andyho Warhola, 2001, elektronický kompaktný[nefunkčný odkaz]

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eliáš_Galajda&oldid=7757331“