Robert Maillart
Robert Maillart (* 6. február 1872, Bern, Švajčiarsko – † 5. apríl 1940, Ženeva) bol švajčiarsky stavebný inžinier a podnikateľ. S využitím železobetónu ako nového stavebného materiálu vytvoril začiatkom 20. storočia veľa oblúkových betónových mostov a veľkorozponových bezprievlakových hríbových stropov, ktoré udávali ďalší smer vo vývoji inžinierskych konštrukcií.
| Robert Maillart | |
 švajčiarsky stavebný inžinier | |
| Narodenie | 6. február 1872 Bern, Švajčiarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. apríl 1940 (68 rokov) Ženeva, Švajčiarsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Robert Maillart |
Životopis upraviť
V roku 1889 maturoval na gymnáziu v rodnom meste. Potom začal štúdium stavebného inžinierstva na Polytechnike v Zürichu, dnešné ETH Zürich, ktoré v roku 1894 úspešne ukončil.
Jeho prvá pracovná zastávka bola v inžinierskej kancelárii Pümpin & Herzog v Berne, následne bol v rokoch 1897 až 1899 zamestnaný na stavebnom úrade mesta Zürich. Od roku 1899 do 1902 pracoval v projektantskej kancelárii Froté & Westermann, ktorá bola špecialistom na železobetónové konštrukcie a navrhla okrem iného aj most v Zuoz.
V roku 1902 založil Robert Maillart s partnermi stavebnú firmu Maillart & Cie a postavil okrem iného Tavanaský most cez rieku Inn. V pozemnom staviteľstve vyvinul bezprievlakový hríbový strop, na ktorý v roku 1908 získal patent. Vďaka tomu dostal veľké množstvo zákaziek na skladové a priemyselné objekty v Švajčiarsku a po celej Európe. Maillarta prekvapila v roku 1914 prvá svetová vojna, ktorá vypukla práve počas jeho pracovnej cesty v Rige. Až koncom roka 1918 sa mohol vrátiť späť do Švajčiarska, kde ale medzičasom prestal existovať akýkoľvek stavebný priemysel.
Začiatkom nasledujúceho roka založil projektantskú kanceláriu, ktorá je činná pod rovnakým menom až dodnes. Po ťažkých začiatkoch navrhol od roku 1925 množstvo mostov vo Švajčiarsku, čo mu umožnilo založenie pobočiek v Berne a Zürichu.
Maillartove mosty, ako najvýraznejší odkaz jeho projektantského diela, sa vyznačujú vynikajúcim architektonickým stvárnením, zreteľne rešpektujúcim okolité prírodné prostredie a sú charakteristické dôrazným zohľadnením a optimálnym využitím železobetónových nosných elementov. Tieto mosty boli okrem iného navrhované tak, aby bola podporná konštrukcia oblúku počas výstavby čo najľahšia. Spomedzi Maillartových technicky a esteticky skvostných mostov sa najslávnejším stal 90 metrov dlhý oblúkový most Salginatobel v Schiers z roku 1930. Tento most bol neskôr americkým spolkom inžinierov vyhlásený za „Svetový monument“.
V roku 1937 sa stal čestným členom Royal Institute of British Architects a o tri roky neskôr vo veku 68 rokov Maillart zomrel v Ženeve.
Literatúra upraviť
- Gesellschaft für Ingenieurbaukunst Robert Maillart – Betonvirtuose. vdf Hochschulverlag AG (ETH Zürich), Zürich 1998, ISBN 3-7281-2632-2
Film upraviť
- Maillarts Brücken, Nemecko 2001, Réžia: Heinz Emigholz, vydané na DVD – ISBN 978-3-937045-78-8
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert Maillart
