Samuel Falťan
Samuel (Samo) Falťan (* 22. február 1920 – † 15. december 1991) bol slovenský komunistický partizán, novinár, politik a historik.
Životopis upraviť
Narodil sa v Hradišti pri Lučenci. V rokoch 1931 – 1935 navštevoval meštiansku školu v Lučenci. Veľký vplyv naňho mal o štyri roky starší brat Michal Falťan a aj preto v rokoch 1947 – 1951 externe študoval na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe[1].
Roku 1942 narukoval na východný front. O rok neskôr prešiel pri Minsku k bieloruským partizánom.[2] Počas SNP priletel v septembri 1944 so skupinou partizánov so spravodajským poslaním na Slovensko.[2]
Od r. 1945 pôsobil v Bratislave ako redaktor v časopisoch Partizán, Bojovník, zastával vysoké vysoké politické funkcie a získal hodnosť nadporučík. Bol generálnym tajomníkom Zväzu slovenských partizánov, vedúcim oddelenia ÚV KSČ a ústredným tajomníkom slovenského výboru[chýba zdroj] Zväzu československo-sovietskeho priateľstva (ZČSSP). Aktívne sa podieľal na ovládnutí týchto organizácií, ako aj politického života komunistickou stranou.[3] Napríklad generálny tajomník Demokratickej strany Bugár zažaloval Falťana, ktorý ho očierňoval na stránkach odbojových novín Partizán[4]. Miloš Bugár bol odsúdený a Falťan postupoval. Po prevzatí moci vo februári 1948 bol vo voľbách v roku 1948 zvolený za poslanca do Slovenskej národnej rady. V rokoch 1946 – 1970 sa zúčastňoval rokovaní Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.[5] Zastával i funkcie v celoštátnej komunistickej strane. 31. septembra 1968 bol kooptovaný za člena Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. V rokoch 1962 – 1968 bol aj zamestnancom Historického ústavu SAV.
Počas pražskej jari sa ako člen odborných komisií a ako predseda slovenského Národného frontu podieľal na príprave federalizácie Československa (vydal na túto tému štúdiu Slovenská otázka v Československu[6]). Po uskutočnení federalizácie (1. 1. 1969) sa dostal do novovytvorenej Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, kam ho nominovala Slovenská národná rada. V r. 1969 bol podpredsedom vlády ČSSR (druhá vláda Oldřicha Černíka). V máji 1970 rezignoval na poslanecký mandát[7], čím sa prakticky skončila jeho politická kariéra vo veku 50 rokov.
Je iróniou osudu, že tento blízky kolega G. Husáka (pracovali spolu v Historickom ústave SAV) počas normalizácie „žil dvadsať rokov v ústraní, keďže nemohol publikovať“[2]. V rokoch 1975 – 1979 pôsobil už iba v Slovenskom národnom múzeu, kde sa venoval dejinám partizánskeho hnutia a SNP.
Jeho syn Mgr. Ľubomír Falťan, CSc., bol podpredsedom SAV pre III. oddelenie vied[8] a teraz je vedúci vedecký pracovník Sociologického ústavu SAV[9].
Dielo upraviť
- Slováci v partizánskych bojoch v Sovietskom zväze (1957)
- Slovenská otázka v Československu (1968)
- Z bojov do budovania (1989)
- Slovensko v 2. svetovej vojne (rukopis; 2000 strán)
Referencie upraviť
- ↑ Samuel Falťan. LITERÁRNE INFORMAČNÉ CENTRUM
- ↑ a b c J: Molitoris: Zabudnutá osobnosť Samuel Falťan, Bojovník /20 str. 8 [online]. [Cit. 2015-06-08]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
- ↑ Štefan Šutaj. Slovenské občianske politické strany v dokumentoch. (1944 – 1948). Slovenská akadémia vied. Spoločenskovedný ústav SAV. Košice 2002
- ↑ Juraj Kríž: Ján Kempný – prvá obeť boľševikov alebo Nezabudnime na „nenápadných“ hrdinov! DenníkN, 8.6.2015
- ↑ Vyhľadávanie [online. upn.gov.sk, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online. (slovensky)]
- ↑ Londák, Miroslav: Rok 1968 Eto vaše dělo [online]. forumhistoriae.sk, [cit. 2012-03-14]. Dostupné online Archivované 2015-06-23 na Wayback Machine.
- ↑ jmenný rejstřík [online]. Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky, [cit. 2012-03-15].Dostupné online. (po česky)
- ↑ EVIDENČNÁ KARTA OBCE (monitoring miestnej kultúry pre NOS Lučenec), [Word dokument]. Online
- ↑ Informačná stránka zamestnanca SAV, Mgr. Ľubomír Falťan, CSc., Online
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |