Štefan Janovják
Ing. Štefan Janovják (* 24. január 1906, Kláštor pod Znievom – † 18. júl 1977, Bratislava) bol stavebný inžinier - vynálezca, náruživý poľovník, záchranca židov v Bratislave počas Slovenského štátu. Počas života pôsobil v Bratislave.
| Štefan Janovják | |
| stavebný a strojný inžinier a vynálezca | |
 | |
| Narodenie | 24. január 1906 Kláštor pod Znievom, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 18. júl 1977 (71 rokov) Bratislava, Slovensko |
Životopis upraviť
Vyštudoval nemeckú Vysokú školu technickú v Brne. Štúdium ukončil v roku 1929.
V rokoch 1941 – 1945 pôsobil ako riaditeľ Bratislavských plynární. V 1941 sa zasadil za vybudovanie druhého plynojemu, ktorý bol odovzdaný do prevádzky 1. marca 1944 dva kilometre od prvého plynojemu pri bratislavskom prístave. Prístavný plynojem bol náletom amerických vojsk zbombardovaný, ale v Bratislave ostal plyn práve z druhého plynojemu, ktorý ostal neporušený. Pri rekonštrukcii vstupnej brány do plynární, nechal starú železnú bránu odinštalovať a namontovať na Dievčiu skalu[1][2] (kataster obce Orovnica), aby ňou uzavreli spomienkovú kaplnku.[3]
Počas Slovenského štátu bol skupinový krstný otec pri krstení židov pátrom Karolom Hidvéghym (1872 - 1959; jezuita, kazateľ, spisovateľ).[4][5]
Štefan Janovják bol jeden z troch zakladateľov prvého závodu na spracovanie rýb konzervovaním do konzerv Ryba Bratislava (pozri aj Treska v majonéze) v Zimnom prístave. Podnik fungoval až do roku 1948, kedy bol znárodnený, riaditeľ Judr. Alexander Virsík odvolaný, zosadený na technického námestníka a nakoniec v 1950 prepustený zo zamestnania.
Štefan Janovják bol správcom Centrálnych cirkevných veľkostatkov do jesene 1947. Do februára 1948 bol vedúci podniku Dielne povereníctva techniky na Pluhovej 4 v Bratislave, po tomto roku ho komunisti opäť prepustili z práce. Nasledovala práca ako technický radca na Vysokej škole technickej do júla 1951 kedy ho komunisti znova prepustili a celú rodinu vysťahovali z bytu. Pokračoval ako vedúci dielne firmy Tarbuk, podnik na opravu stavebných strojov a nákladných áut. Neskôr pracoval v Čsl. Stavebných závodoch, z ktorých vznikol Výskumný ústav stavebníctva. Vyvinul nové metódy v stavebníctve nasadením vibrátorov. Vynašiel kombajn na rezanie tufov a tufitov a bol vlastníkom patentov na rôzne stavebné konštrukcie.
Zoznam patentov upraviť
- Synchrofrekvenčný elektromagnetický vibrátor, 1959;
- Stroj na výrobu stavebných tvárnic, 1959 - kombajn na pílenie tufov a tufitov;
- Zariadenie k vibračnému omietaniu betónových predpätých rúr, 1959;
- Spôsob dodatočného predpínania betónových rúr, 1961;
- Peristaltické čerpadlo na prepravu hustých tekutín, 1965;
- Automatická píla na palivové drevo, 1966;
- Okružná píla na pílenie palivového dreva, 1967;
- Spôsob a zariadenie na výrobu pilót v piesočnatej pôde, 1970;
- Tlaková pilotáž - stavanie budov na pilótoch vnorených do zeminy bez kopania základov;
- Vibrobaranidlo, 1976.[6]
Bol autorom alebo spoluautorom niekoľkých kníh o stavebných strojoch alebo návodných kníh pre domácich majstrov.
Referencie upraviť
- ↑ https://regiongron.sk/dievcia-skala/
- ↑ https://orovnica.eu/dievcia-skala/
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-02-05]. Dostupné online. Archivované 2021-02-13 z originálu.
- ↑ https://qdoc.tips/sano-mach-z-dalekych-ciest-autobiografia-pdf-free.html
- ↑ http://smalik.szm.com/htm/prace/jezuiti.htm
- ↑ Úřad průmyslového vlastnictví
Zdroje upraviť
- Kniha o rodine, autor Štefan Janovjak ml., 2018
- Súkromný archív kníh Ing. Štefana Janovjáka, Pavel Janovják
- NOVOBANSKÉ NOVINY, Pohronské múzeum v Novej Bani, 2015
- Na pomoc domácemu opravárovi, Autor Štefan Janovják, nakladateľstvo Práca, 1955, 129 strán
- Stavebné stroje V., Janovják, Štefan a kol., Štátne nakladateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1954, 855 strán