Žulovská pahorkatina
Žulovská pahorkatina je geomorfologický celok v juhovýchodnej časti Krkonošsko-jesenického podhoria, ležiaci v okrese Jeseník v Olomouckom kraji.
Žulovská pahorkatina | |
geomorfologická oblasť | |
Boží hora, najvyšší vrch oblasti
| |
Štáty | Česko, Poľsko |
---|---|
Nadradená jednotka |
Krkonošsko-jesenická subprovincia |
Susedné jednotky |
Rychlebské hory Vidnavská nížina Zlatohorská vrchovina |
Podradené jednotky |
Černovodská pahorkatina Tomíkovická pahorkatina |
Súradnice | 50°19′32″S 17°08′14″V / 50,3256931°S 17,1372119°V |
Najvyšší bod | Boží hora |
- výška | 527,4 m n. m. |
Rozloha | 117,32 km² (11 732 ha) |
Geologické zloženie | žula, granodiorit |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha a sídla
upraviťCelok sa rozkladá zhruba medzi obcami Bernartice (na severe), Vidnava (na severovýchode), Stará Červená Voda (na východe), Vápenná (na juhu) a Vlčice (na západe). Úplne vnútri celku leží mesto Žulová a obce Černá Voda a Kobylá nad Vidnavkou.[1]
Charakteristika územia
upraviťČlenitá pahorkatina sa skladá z žúl a granodioritov žulovského plutónu. V strednom pleistocéne bola zaľadnená kontinentálnym ľadovcom s teplou bázou. Kopovitý povrch holoroviny (etchplén) tvorený nízkymi exfoliačnými klenbami (ruwarmi) bol čiastočne zmenený v guliakovú krajinu. Nad plochý povrch sa dvíhajú vysoké ostrovné hory (vysoké exfoliačné klenby - bornhardty) s početnými tvarmi zvetrávania a odnosu žuly (izolované skaly, skalné misy, žliabkové škrapy, tafoni, žokovité balvany a pod.), početné hrance, na okraji pri obci Vidnava hlboké tropické zvetraliny (kaolíny), pri obci Supíkovice zvyšky tropického krasu, početné mramorové a žulové kameňolomy, mozaika polí, lúk a lesíkov (smrekové a borovicové porasty).[2]
Geomorfologické členenie
upraviťCelok Žulovská pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demeka IVD-2) patrí do oblasti Krkonošsko-jesenického podhoria. Ďalej sa členia na okrsky Tomíkovická pahorkatina (IVD-2-1) na severozápade a Červenovodská pahorkatina (IVD-2-2) na juhovýchode.[2]
Pahorkatina susedí s jedným celkom Krkonošsko-jeseníckeho podhoria (Vidnavská nížina na severozápade) a s dvoma celkami Jesenickej podsiete (Rychlebské hory na juhozápade a Zlatohorskej vrchoviny na juhovýchode) . Na východe je obmedzená česko-poľskou štátnu hranicou.[2]
Geomorfologické členenie Žulovskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:
Okrsok | Najvyšší bod |
---|---|
Tomíkovická pahorkatina | Kaní hora (476 m) |
Černovodská pahorkatina | Boží hora (527 m) |
Významné vrcholy
upraviťNajvyšším vrcholom Žulovskej pahorkatiny je Božia hora (527,4 m n.m.).
- Boží hora (527 m), Černovodská pahorkatina
- Borový vrch (487 m), Černovodská pahorkatina
- Kaní hora (476 m), Tomíkovická pahorkatina
- Bukový vrch (425 m), Černovodská pahorkatina
- Lánský vrch (423 m), Tomíkovická pahorkatina
- Smolný vrch (404 m), Černovodská pahorkatina
- Jahodník (379 m), Černovodská pahorkatina
Referencie
upraviť- ↑ Žulovská pahorkatina na Mapy.cz
- ↑ a b c DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žulovská pahorkatina na českej Wikipédii.