Abovci (v základnom tvare Aba) je jeden z najstarších a najvýznamnejších ranouhorských šľachtických rodov.[1] Rod bol pomenovaný po svojom najvýznamnejšom členovi, Samuelovi Abovi,treťom uhorskom kráľovi, zaťovi kráľa Štefana I. Abovské panstvo sa rozkladalo v kraji pod pohorím Matra, pravdepodobné sídlo ranouhorského kniežatstva bol Jáger.[2] Abovci medzi inými postavili i Slanecký hrad a hrad Branč.[3] Názov rodu sa taktiež zachoval aj v názvoch viacerých sídlisk, medzi nimi napr. Abasár, Abaujvár, Abaújszina, Abaújszántó, či v názve regiónu a bývalej župy Abov.

Abovci
Abovci.png
pravdepodobný erb rodu
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulykrajinský sudca, župan
Mýtický zakladateľPata (Póta)
Rok založenia
dynastie
8. - 9. storočie
Nástup dynastie
na trón
1041
Zosadenie dynastie
z trónu
1044
Rok zániku dynastie?
Štátna príslušnosťuhorská
Ďalšie vetvy dynastieAthinai, Aszalay, Báthory z klanu Aba, Báthory de Gagy, Bertóthy, Budaméry, Csirke, Csobánka, Darnay, Detky, Domoszlay, Frichi, Gagyi, Hedry, Jobbágyi, Keczer, Kompolthi, Kőszeghy, Laczkffy de Nádasd, Lapispataky, Lipóczy, Nekcsey, Rhédey, Sirokay, Somosy de Somos, Szikszay, Vendéghy,Visontay, Vitéz a (najznámejšia vetva) Omodejovská[chýba zdroj]

Dejiny roduUpraviť

Predkovia rodu pochádzali z časti Chazarov, ktorí sa v 9. storočí odtrhli od Chazarského kaganátu a pridali k starým Maďarom. Najstarším známym predkom bol Póta (Pata), ktorý si pod Matrou (Heves) postavil hrad. Po vzniku Uhorska získali Abovci panstvá aj severnejšie, v Above a Šariši. Vrchol svojho vplyvu dosiahli v časoch kráľa Štefana I., keď sa knieža Samuel Aba oženil so Štefanovou najmladšou dcérou a stal sa uhorským palatínom. Po povstaní Uhrov proti Štefanovmu synovcovi Petrovi Orseolovi sa v rokoch 1041-1044 Samuel Aba stal aj uhorským kráľom. V roku 1067 založili rodový benediktínsky kláštor vo Feldebrő a v roku 1143 v Krásnej nad Hornádom. Samuelova vláda netrvala dlho a po tom, čo si znepriatelil domácu šľachtu i nemeckého cisára Henricha bol Samuel po bitke pri Menfő (1044) popravený.[2] V arpádovských časoch sa viacerí Abovci stali najvyššími krajinskými hodnostármi a sudcami. Z písomných prameňov z 13.-14. storočia možno doložiť až 28 vetiev rodu. Z územia terajšieho Slovenska to boli napríklad šľachtici z Hosťoviec (Vendégi), z Berótoviec (Bertóty), zo Širokého (Širokai), z Hendrichoviec (Hedri), z Drienova (Šomoši), z Lipovca (Kecer) a mnohé ďalšie. Významný vplyv si Abovci, a najmä ich vetva Omodejovci, udržali až do začiatku 14. storočia.[3]
Na svoju, od panovníka nezávislú politiku Abovci (Omedejovci) doplatili po nástupe kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorý ich v roku 1312 pri Rozhanovciach porazil a skonfiškoval veľkú časť ich majetkov. V tomto čase význam rodu postupne upadal až nakoniec rod úplne vymizol z písomných prameňov.

Známi príslušníci roduUpraviť

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[4]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. Zväzok A – F. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1039 s. ISBN 80-7181-618-3.
  2. a b SEGEŠ, Vladimír a kol. Kniha kráľov. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, 2003. ISBN 8010003247. S. 50-52.
  3. a b Abovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 26.
  4. F., Peter; HANÁK, Péter; FRANK, Tibor. A History of Hungary. [s.l.] : Indiana University Press, 1994. S. 11.

LiteratúraUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abovci

Externé odkazyUpraviť