Albínovský kanál je kanál[1] v povodí Višňovského potoka, prechádzajúci katastrálnymi územiami obce Parchovany a mesta Sečovce.

Albínovský kanál
potok
Zdrojnica Podslanská pahorkatina
Ústie Višňovský potok
Povodie Ondava
Rád toku ?
Číslo recipienta 4-30-10-011
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Opis upraviť

 
Albínovská kanál pri pohľade na východ z cesty z Kollárovej ulice do Albínov.

Kanál odvádza vodu z Podslanskej pahorkatiny, časti Východoslovenskej pahorkatiny. Začína sa severne od lokality Stašov a prúdi na východ, prechádza popod cestu III/3652, následne sa stáča juhovýchodným smerom a v blízkosti zaniknutej samoty Albínov č. d. 1292/1 prechádza popod miestnu cestu vedúcu z Kollárovej ulice mesta Sečoviec do mestskej časti Albínov. Ďalej smeruje na východ, prechádza popod železničnú trať Trebišov – Vranov nad Topľou, z ľavej strany priberá Berecký kanál a v extraviláne obce Parchovany sa vlieva do Višňovského potoka.[2]

Kanál býva výraznejšie rozvodnený najmä v období topenia snehovej pokrývky v Podslanskej pahorkatine a pri vyššom úhrne zrážok, naproti tomu pri nízkom úhrne zrážok, najmä v letnom období, vyschýna. Ako uvádza kochanovský geológ Július Magyar: „Množstvo vody v nich [potôčikoch a regulovaných kanáloch orientovaných v severojužnom, severozápadno-juhovýchodnom smere], podobne ako v potoku Trnávka, závisí od množstva zrážok v priebehu kalendárneho roka. Ich hladiny kolíšu od najvyššej úrovne počas jari a jesene, k nízkej úrovni vody v lete (júl – august). [...] značnú časť roka trpia na nedostatok vody a väčšina z nich v suchom lete dosahuje minimálny vodný stav, sú na hranici kolapsu hygieny toku, prípadne vysychajú. V období priaznivom na zrážky majú dostatok, a nadbytok vody...“[3]

Dejiny upraviť

Tento vodný tok bol zaznačený už v prvom vojenskom mapovaní (1763 – 1785),[4] na ktorom pramení pod Albínovskou horou a smeruje na juhovýchod, avšak jeho ústie nie je zaznačené. Na druhom vojenskom mapovaní (1806 – 1869)[5] je znázornený ako krátky potok s dĺžkou len cca 1 km, ktorého koryto končí cca 180 m východne od cesty z Kochanoviec (Kochanovcze, maď. Kohány) do osady Albínov (Olbyno, maď. Albin).

Tretie vojenské mapovanie (1869 – 1887)[6] ho znázorňuje už ako tok s regulovaným korytom, prameniaci pri samote (zu Albin) juhozápadne od Albínova (Psz Albin) a vlievajúci sa do Višňovského potoka (Kumenec p.) pri západnej strane cesty z Hriadok (Gerenda) do Dvorianok (Téhna).

Referencie upraviť

  1. Názvy kanálov, Bratislava: Geodetický a kartografický ústav, 2014 (vyd. 2013-03-18), str. 1, https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/nazvy-kanalov.pdf, dost. 2015-02-01 
  2. Gibala, Peter (1996), Územný obvod Sečovce, Sečovce: GIPRO IPK (vyd. December 1996) . Nástenná mapa umiestnená vo vestibule pracoviska Úradu práce, rodiny a sociálnych vecí Trebišov v Sečovciach.
  3. Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 15, ISBN 80-968043-8-3 .
  4. The First Military Survey (1763–1787), Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire, http://mapire.eu/en/map/collection/firstsurvey/?zoom=14&lat=48.71203&lon=21.67435, dost. 2015-02-01 
  5. The Second Military Survey (1806–1869), Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire, http://mapire.eu/en/map/collection/secondsurvey/?zoom=14&lat=48.71203&lon=21.67435, dost. 2015-02-01 
  6. Austro-Hungarian Empire (1869–1887) (1:75 000), Mapire – Historical Maps of the Habsburg Empire, http://mapire.eu/en/map/hkf_75e/?zoom=14&lat=48.71203&lon=21.67435, dost. 2015-02-01