Podslanská pahorkatina
Podslanská pahorkatina je geomorfologický podcelok Východoslovenskej pahorkatiny.
Podslanská pahorkatina | |
geomorfologický podcelok | |
Slanecký hrad s okolím
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Košický, Prešovský |
Okresy | Košice-okolie, Vranov nad Topľou, Trebišov |
Nadradená jednotka |
Východoslovenská pahorkatina |
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Hanušovská pahorkatina Šimonka Makovica Mošník Bogota Milič Zemplínske vrchy Trebišovská tabuľa Toplianska niva |
Súradnice | 48°39′04″S 21°35′24″V / 48,651°S 21,59°V |
Najnižší bod | východný okraj podcelku |
- výška | cca 150 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťPodcelok zaberá západnú časť pahorkatiny a vytvára prechodné územie medzi Slanskými vrchmi a Východoslovenskou rovinou. Severným smerom susedí Beskydské predhorie s podcelkom Hanušovská pahorkatina, západným smerom nadväzujú Slanské vrchy s podcelkami Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič. Južný okraj územia vymedzuje štátna hranica s Maďarskom a Zemplínske vrchy, východným smerom leží rovinatá Trebišovská tabuľa, patriaca Východoslovenskej rovine. Na severovýchode pokračuje Východoslovenská pahorkatina podcelkom Toplianska niva.[1]
Turizmus
upraviťPás územia v podhorí Slanských vrchov je vstupnou bránou do pohoria a najmä v južnej časti je niekoľko značených chodníkov. Tie spájajú atraktívne lokality, medzi inými Tokajskú vinohradnícku oblasť s jazerom Izra. K lokalite jazera vedú i chodníky z Kuzmíc a Kalše.[2]
Doprava
upraviťPahorkatinou vedú najmä cesty lokálneho významu, no západo-východným smerom ju pretína cesta II/552 (Košice – Zemplínska Teplica) v južnej časti a dôležitá európska cesta 50 v koridore cesty I/19 (Košice – Michalovce) v strednej časti. Severnou časťou vedie cesta II/576 (Herlianske sedlo – Vranov nad Topľou) a okrajovo i cesta I/18 (Prešov – Michalovce). Železnice zastupujú trate Prešov – Humenné v severnej a Košice – Čierna nad Tisou v južnej časti.
Referencie
upraviť- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.