Wikipédia

Aleksis Kivi

fínsky spisovateľ

Aleksis Kivi, vlastným menom Alexis Stenvall (* 10. október 1834, Nurmijärvi, Fínsko – † 31. december 1872, Tuusula) bol fínsky spisovateľ a dramatik, autor prvého románu vo fínčine Sedem bratov (fín. Seitsemän veljestä). Kivi je považovaný za fínskeho národného spisovateľa a deň jeho narodenia 10. október je fínskym dňom literatúry. V súťaži Veľkí Fíni (fín. Suuret suomalaiset) sa umiestnil na 9. mieste. Je považovaný za prvého fínskeho profesionálneho spisovateľa.

Aleksis Kivi
fínsky prozaik a dramatik, autor prvého významného fínskeho románu
Aleksis Kivi
Rod. menoAlexis Stenvall
PseudonymAleksis Kivi
Narodenie10. október 1834
Nurmijärvi, Fínsko
Úmrtie31. december 1872 (38 rokov)
Tuusula, Fínsko
Známa vďakaprvý román vo fínčine Sedem bratov
Alma materHelsinská univerzita
Profesiaspisovateľ
RodičiaErik Johan Stenvall,
Anna-Kristiina Hamberg
Odkazy
Projekt
Gutenberg		Aleksis Kivi
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Aleksis Kivi

Životopis

upraviť

Pochádzal z chudobných pomerov. Narodil sa v Nurmijärvi, 30 kilometrov od hlavného mesta, ako jeden zo štyroch synov krajčíra Eerika Johana Stenvalla, ktorý bol relatívne vzdelaný, a Annastiiny Hamberg, dcéry kováča.[1] Prostredie, v ktorom vyrastal a ľudia z jeho detstva Kiviho inšpirovali v jeho neskoršej tvorbe.

 
Rodný dom Aleksisa Kiviho v Nurmijärvi.

V roku 1846 odišiel na štúdium do Helsínk. I keď väčšina jeho štúdia prebehla vo švédčine, neskôr sa rozhodol, že bude písať po fínsky. Počas štúdia žil v dome, ktorého majiteľ mal obsiahlu knižnicu. Mladý Kivi sa takto zoznámil s velikánmi svetovej literatúry ako Shakespeare, Cervantes či Byron.[2] Zamiloval sa do Albiiny Palmqvist, s ktorou diskutoval o literatúre, no ktorá mu jeho lásku neopätovala. Ostala však inšpiráciou pre jeho ženské postavy.[3]

V roku 1859 absolvoval súkromnú skúšku u profesora Frederika Cygnaeusa a začal študovať na Helsinskej univerzite históriu a jazyky. Na univerzite sa dostal do skupiny Mladých fennomanov na čele s Yrjöm Koskinenom.[1] Vo Švédskom divadle v Helsinkách videl hry od Molièra a Schillera. Jeho priatelia ho opisovali ako nervózneho, osamelého, rezervovaného so sklonom k asketizmu a hlbokému sebaskúmaniu.[1] Univerzitnému štúdiu sa venoval len sporadicky, skôr ho zaujímalo písanie. Chcel sa stať uznávaným poetom ako Runeberg. Jeho tvorbu finančne podporoval filozof a národný buditeľ J.V. Snellman.[3] Od roku 1863 sa venoval iba literárnej činnosti. V rámci národného prebudenia si ako väčšina vtedajších spisovateľov a verejných činiteľov pofínčil svoje meno zo Stenvall na fínske Kivi (v preklade kameň).

 
Chatka v Tuusule, v ktorej trávil Aleksis Kivi posledné momenty svojho života.

V druhej polovici 60. rokov 19. storočia vo Fínsku vyčíňal hladomor. Kivi mal v tej dobe prvý záchvat týfu, choroby, ktorá sa mu opakovala, a ktorá ovplyvnila už aj tak krehké zdravie spisovateľa. Kiviho zdravie sa rapídne zhoršilo v roku 1870. V roku 1871 bol prijatý na psychiatrickej liečebni v Lapinlahti, kde mu ošetrujúci lekár diagnostikoval melanchóliu vychádzajúcu z ublíženia na dôstojnosti spisovateľa. Bol vyhlásený za nevyliečiteľného a jeho brat si ho v roku 1872 zobral do domácej liečby v Tuusula. Kivi trávil svoje posledné mesiace v chatke. Jeho smrť je opradená mnohými historkami, podľa jednej boli jeho posledné slová "Žijem!" (fín. Minä elän!). Kivi zomrel v chudobe na Silvestra v roku 1872 len vo veku 38 rokov. Veľmi rýchlo začal získavať posmrtnú slávu. Dnes patrí medzi najvýznamnejších fínskych spisovateľov.[1] [3]

Literárna tvorba

upraviť

Aleksis Kivi sa preslávil ako prozaik a dramatik. Je považovaný za prvého profesionálneho fínskeho spisovateľa, autora prvého významneho románu napísaného vo fínčine a tiež fínskeho národného spisovateľa. Kivi tvoril v období národného romantizmu, jeho dielo bolo dôležité pre rozvoj fínčiny ako literárneho jazyka.

Dráma

upraviť
 
Socha Aleksisa Kiviho pred Fínskym národným divadlom v Helsinkách.

Kiviho prvá dráma Kullervo z roku 1860 je inšpirovaná mytologickým hrdinom z fínskeho národného eposu Kalevala. Dramatická technika hry je inšpirovaná Shakespearom. Kivi s touto hrou vyhral súťaž organizovanú Spolkom fínskej literatúry (fín. Suomalaisen Kirjallisuuden Seura). Vďaka financiám, ktoré za súťaž vyhral, sa mohol naplno sústrediť na literárnu tvorbu.[1] [3] V roku 1861 napísal ďalšiu hru komédiu Obuvníci z Nummi (fín. Nummisuutarit). Táto hra je akousi sondou do národného naturelu Fínov, vystupujú tu ironizované stereotypné postavy, najmä alkoholici. V roku 1865 získal za toto dielo Štátnu cenu.[4]

V roku 1866 napísal tri hry – Utečenci (fín. Karkurit), Výlet na Schleusingen (fín. Olviretki Schleusingenissä) a veselohru Zásnuby (fín. Kihlaus). Nasledujúci rok napísal hry Leo a Liina (fín. Leo ja Liina), Noc a deň (fín. Yö ja päivä), Hrdinský čin (fín. Sankarteos) a Lea, ktorá mala premiéru 10. mája 1869 v helsinskom Nya Teatern ako vôbec prvá Kiviho hra. Uvedenie hry Lea na divadelnú scénu malo veľký vplyv na zrod celého profesionálneho divadla vo fínskom jazyku, pretože Kivi dokázal, že aj vo fínčine sa dá robiť kvalitná dráma. V dôsledku nadšenia vyvolaného hrou vznikali predchodcovia súčasného Fínskeho národného divadla.[5] Kivi napísal dokopy 12 divadelných hier, niektoré vyšli až posmrtne. Mnohé z nich sa dodnes hrajú vo fínskych i svetových divadlách a tešia sa veľkej obľube.

Kiviho dielo bolo pod neustálou paľbou literárneho kritika Augusta Ahlqvista. Odmietal Kiviho tragický pohľad na hrdinu Kullerva, pričom sa domnieval, že práve on ako učenec Eliasa Lönnrota, je správcom odkazu Kalevaly. Ahlqvist, okrem iného aj profesor fínčiny, mal tiež úplne iný náhľad na techniku a jazyk využívaný v próze, dráme a poézii ako Kivi, za ktorým však stáli významné osobnosti ako Frederik Cygnaeus a Kaarlo Bergbom.[1] Tieto útoky sa podpísali na chatrnom mentálnom zdraví Kiviho.

Próza

upraviť
 
Ilustrácia maliara Akseliho Gallen-Kallelu k dielu Sedem bratov.

V roku 1864 vyšla Kivimu v novinách Suometar rozprávka Trollovia (fín. Vuoripeikot), ktorá vychádzala zo stredovekej ľudovej rozprávky známej v regióne, z ktorého spisovateľ pochádzal. V roku 1947 vyšla vo vydavateľstve Otava ako poviedka.[6]

Počas druhej polovice 60. rokov 19. storočia sa napriek ťažkej dobe sústredil Kivi na písanie svojho prvého románu. Na zadnej obálke jeho knihy básni Kanervala, ktorá vyšla v roku 1866, bolo napísané, že je verejnosť pozvaná objednať si nové dielo Sedem bratov (fín. Seitsemän veljestä), zábavný príbeh o živote siedmich bratov z lesov okolia Häme. Spisovateľ však predstavil dielo až v roku 1869, potom, čo ho trikrát prepísal. Fínska literárna spoločnosť si s vydaním diela dávala načas, Kivi mal istú dobu podozrenie, že ho výbor odmietne. Na konci roka výbor uznal, že by bola škoda dielo nevydať zdôrazňujúc prednosti románu ako zobrazenie fínskeho charakteru a prírodných krás. Literárna spoločnosť vydala Sedem bratov v štyroch zväzkoch v roku 1870. Dielo je syntézou Kiviho umeleckých a politických názorov.[1][7] Aj toto dielo sa dočkalo tvrdej kritiky o Kiviho neprajníkov, najmä od Ahlqvista, ktorý o románe napísal, že je to "smiešne dielo a škvrna na mene fínskej literatúry".[1] Ahlqvist na dielo útočil aj po Kiviho smrti.

Ostatné diela Aleksisa Kiviho vyšli až posmrtne.

Dielo

upraviť
  • 1859 – Kullervo (hra)
  • 1859 – Eriika (novela)
  • 1864 – Trollovia (fín. Vuoripeikot, rozprávka, poviedka)
  • 1864 – Obuvníci z nurmi (fín. Nummisuutarit, hra)
  • 1866 – Zásnuby (fín. Kihlaus, hra)
  • 1866 – Kanervala (básnická zbierka)
  • 1866 – Noc a deň (fín. Yö ja päivä, hra)
  • 1866 – Utečenci (fín. Karkurit, hra)
  • 1866 – Výlet na Schleusingen (fín. Olviretki Schleusingenissä , hra)
  • 1867 – Leo a Liina (fín. Leo ja Liiina , hra)
  • 1868 – Canzio (hra)
  • 1871 – Margareta (hra)
  • 1870 – 1873 – Sedem bratov (fín. Seitsemän veljestä, román) - v slovenčine vyšiel v roku 1992 v preklade Pavla Tvarožka.
  • 1877 – 1878 – Výber z diela (fín. Valitut teokset I-II)
  • 1878 – Domov a okovy (fín. Koto ja kahleet, novela)
  • 1916 – Selmine sprisahanie (fín. Selman juonet, hra)
  • 1916 – Básne (fín. Runot)
  • 1984 – Pieseň môjho srdca (fín. Sydämeni laulu, báseň z diela Sedem bratov)

Galéria

upraviť
  •  
    Socha Aleksisa Kiviho v rodnom Nurmijärvi.
  •  
    Známka pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa.
  •  
    Hrob Aleksisa Kiviho
  •  
    Lietadlo spoločnosti Norwegian s podobizňou Aleksisa Kiviho.
  •  
    Známka z roku 1984 s textom básne Sydämeni laulu.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d e f g h HANNES, Sihvo. Kivi, Aleksis (1834 - 1872) [online]. Kansallisbiografia.fi, [cit. 2024-01-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Literatúra [online]. [Cit. 2024-01-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d LIUKKONEN, Petri. Aleksis Kivi (1834-1872) [online]. [Cit. 2024-01-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ DATABAZEKNIH.CZ. Ševci z Nummi - kniha [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2024-01-03]. Dostupné online.
  5. ↑ KIVI, Aleksis. Lea. Näytelmä yhdessä näytöksessä [online]. www.doria.fi, 1869, [cit. 2024-01-03]. Dostupné online. (po fínsky)
  6. ↑ Vuoripeikot [online]. www.kirjasampo.fi, [cit. 2024-01-03]. Dostupné online. (po fínsky)
  7. ↑ DATABAZEKNIH.CZ. Sedm bratří - kniha [online]. www.databazeknih.cz, [cit. 2024-01-03]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aleksis Kivi

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aleksis_Kivi&oldid=7853965“