Alojzije Stepinac
Blahoslavený Alojzije Viktor Stepinac alebo Aloysius Viktor Stepinac (* 8. máj 1898, Brezarić pri obci Krašić, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko – † 10. február 1960, SFRJ) bol chorvátsky kardinál a v rokoch 1937 až 1960 arcibiskup Záhrebu. V roku 1998 bol vyhlásený za mučeníka a pápežom Jánom Pavlom II. bol blahorečený.
Alojzije Stepinac | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi arcibiskup záhrebský | ||||||||
| ||||||||
Štát pôsobenia | Juhoslávia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
Arcibiskup záhrebský | ||||||||
1937 – 1960 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 8. máj 1898 Brezarić pri obci Krašić, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Chorvátsko) | |||||||
Úmrtie | 10. február 1960 (61 rokov) Krašić, SFRJ | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 26. október 1930 (32 rokov) Giuseppe Palica | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 28. máj 1934 (36 rokov) Pius XI. | |||||||
Konsekrácia | 24. jún 1934 (36 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Antonio Bauer arcibiskup záhrebský | |||||||
Spolusvätitelia | Ivan Šarić arcibiskup sarajevský Quirinus Bonefacic biskup v Split-Makarska | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 12. január 1953 (54 rokov) Pius XII. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
Svätec | ||||||||
Blahorečenie | 3. október 1998 Marija Bistrica, Chorvátsko Ján Pavol II. | |||||||
Odkazy | ||||||||
Alojzije Stepinac | ||||||||
Jeho prípad je však trochu kontroverzný, pretože bol tiež kritizovaný za údajnú kolaboráciu s fašistami počas druhej svetovej vojny.[1]
Biografia
upraviťDetstvo a raná kariéra
upraviťNarodil sa ako piate z ôsmich detí v rodine roľníka. Počas 1. svetovej vojny slúžil na talianskom fronte. V júli 1918 bol Talianmi zajatý a päť mesiacov zadržiavaný ako vojnový zajatec. Po vojne sa zapísal na fakultu agronómie na univerzite v Záhrebe, ale po jednom semestri ju opustil a vrátil sa naspäť domov pomáhať otcovi. Patril k chorvátskym sokolom, v roku 1922 s touto organizáciou cestoval na katolícky Sokolský zraz do Brna.
V roku 1924 odišiel do Ríma študovať teológiu na kolégiu Germanicum. Za kňaza bol vysvätený 26. októbra 1930.
Biskup a kardinál
upraviť28. mája 1934 bol menovaný arcibiskupom koadjútorom záhrebskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 24. júna 1934 z rúk Antonia Bauera. Za ďalšie tri roky (v roku 1937) sa tak stal arcibiskupom, hoci ešte nemal ani 40 rokov.
Za druhej svetovej vojny, v roku 1941, Stepinac najskôr vítal ustašovských vodcov a nezávislé Chorvátsko. Už rok nato ale fašistické prenasledovanie Židov a Srbov odsudzoval a napomáhal im k úteku.[1] Po skončení vojny bol obvinený z vojnových zločinov a kolaborácie. Hoci bol odsúdený, v dôsledku zahraničného i domáceho nátlaku bol prepustený do domáceho väzenia.
12. januára 1953 ho pápež Pius XII. na verejnom konzistóriu menoval kardinálom.[1]
Smrť a beatifikačný proces
upraviťZomrel v roku 1960. Pri ohliadke jeho pozostatkov v roku 1993 odborníci zistili, že príčinou smrti mohla byť trombóza, ale v kostiach sa našli stopy kadmia, chrómu, olova a arzénu.[1]
9. októbra 1981 sa začal jeho beatifikačný proces. 11. novembra 1997 bol katolíckou cirkvou uznaný za mučeníka a 3. októbra 1998 ho v Marija Bistrica v Chorvátsku pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d Vatikán otevřel cestu ke svatořečení kontroverzního kardinála Stepinace [online]. Rozhlas.cz, 2014-2-12, [cit. 2015-05-03]. Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aloysius Stepinac na českej Wikipédii.
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
---|---|---|
Predchodca Antonio Bauer |
Arcibiskup záhrebský 1937 – 1960 |
Nástupca Franjo Šeper |