Andrej Balogh (iný zápis: Andor Balogh; maď. Balogh Andor; * 5. september 1846, Soľ, Rakúska monarchia, dnes Slovensko – † 13. máj 1887, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko, dnes Maďarsko) bol uhorský stenograf, advokát a súkromný učiteľ. Bol priekopníkom a propagátorom stenografieUhorsku, čím sa stal známym aj v zahraničných odborných kruhoch.[1]

Andrej Balogh
Rod. menoBalogh Andor
Narodenie5. september 1846
Soľ, Rakúska monarchia (dnes Slovensko)
Úmrtie13. máj 1887 (40 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko)
Profesiastenograf, advokát, súkromný učiteľ
RodičiaAndrej Balogh

Život upraviť

Narodil sa 5. septembra 1846 v Soli v rodine tunajšieho evanjelického farára Andreja Balogha[2] (maď. Balogh András). Študoval na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave a následne na Evanjelickom kolégiu v Prešove, kde po ukončení gymnaziálneho štúdia pokračoval v štúdiu práva. V tomto období sa naučil stenografiu a ešte počas štúdia v Prešove viedol kurz stenografie pre poslucháčov práva.[1]

16. septembra 1866 sa zamestnal ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii Júliusa Ghyczyho (maď. Ghyczy Gyula) v Pešti. V roku 1867 pracoval s poslancom Uhorského snemu Júliusom Kautzom[1] a 25. septembra 1867 bol prijatý za právneho praktikanta ku Kráľovskej súdnej tabuli. V tomto roku bol tiež zapisovateľom na súde.[2] 28. septembra 1868 ukončil štúdium práva na univerzite a získal advokátsky diplom. V decembri 1868 ho prijali za stenografa do Uhorského snemu.

Venoval sa výučbe stenografie ako profesor na budapeštianskej vyššej reálke a univerzite (12. september 1877 – 30. jún 1878). Vydal učebnicu stenografie, niekoľko učebných textov a propagačných brožúr.[2] Založil stenografickú spoločnosť Gabelsberger-egyesület (v doslovnom preklade z maď. „Gabelsbergerov spolok“) a 10. januára 1872 odborný časopis Gabelsberger Gyorsiró („Gabelsbergerov stenograf“). Publikoval aj v časopisoch Belond Miska („Blázon Miško“), Fővárosi Lapokba („Listy hlavného mesta“) a Ország Világ („Krajina a svet“). V roku 1875 vydal knižné publikácie A magyar gyorsírás rendszere („Systém uhorskej stenografie“) a Válaszom Markovics Ivánnak („Moja odpoveď Ivanovi Markovičovi“).[1]

Po ťažkej chorobe zomrel 13. mája 1887 v Budapešti.[1][2]

Výberová personálna bibliografia upraviť

  • A magyar gyorsírás rendeszere [Systém uhorskej stenografie]. Budapest 1875.
  • Váloszam Markovits Ivánnak [Moja odpoveď Ivanovi Markovičovi]. Budapest 1875.

Referencie upraviť

  1. a b c d e Kónya 1997, s. 161
  2. a b c d SBS, s .128

Použitá literatúra upraviť

  • Balogh Andor. In Szinnyei József (ed.). Magyar írók élete és munkái. I. (Aachs–Bzenszki). Budapest : Hornyánszky, 1891, o. 452-453.
  • „Balogh, Andrej“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok. A – D, Martin: Matica slovenská, 1986, str. 128 
  • KAPCZY, Zoltán. A Gyorsírás Fejlődésének és Irod.[almi] Vázlata. Győr, 1876, o. 20.
  • KÓNYA, Peter. Andor Balogh. In Kónya, Peter – Michnovič, Imrich (eds.). Dejiny obce Soľ. Prešov : L.I.M., 1997. ISBN 8096777815, s. 161.