Báň (prírodná pamiatka)
Prírodná pamiatka Báň je chránené územie ležiace v tesnej blízkosti obce Hradčany v okrese Nymburk. Svojou rozlohou sa radí medzi maloplošné územia, napriek tomu je však považovaná za najväčšiu zachovanú bielu stráň v strednom Polabí, teda takú stráň, kde je obnažený horninový podklad.[2] Báň bola vyhlásená chráneným územím 29. decembra 1972[2] za účelom ochrany tunajších xerotermných spoločenstiev na opukovom podklade.[3] Zrejme najvýraznejším čiastkovým prvkom zasluhujúcim ochranu je bohatá populácia vstavača purpurového (Orchis purpurea).
| Báň | |
| prírodná pamiatka | |
.JPG) Pohľad na lokalitu
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Stredočeský kraj |
| Okres | Okres Nymburk |
| Lokalita | Hradčany |
| Nadmorská výška | 240 – 270 m n. m. |
| Súradnice | 50°9′30″S 15°16′55″V / 50,15833°S 15,28194°V |
| Rozloha | 10,58 ha |
| Vznik | 9. marec 1973[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo kultúry ČSR |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 551 |
  Báň Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Báň (natural monument) | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0214050 | |
Veľmi podobnou lokalitou je nie príliš vzdialená prírodná pamiatka Chotuc, ktorá sa môže tiež pýšiť bohatou populáciou vstavača purpurového rastúcou v starom ovocnom sade.[4]
Dejiny upraviť
Prírodná pamiatka bola vyhlásená 29. decembra 1972 na návrh Ministerstva kultúry ČSR, účinnosť vyhláška nadobudla 9. marca 1973. Od roku 2004 územie spadá do širšej Vtáčej oblasti Žehuňský rybník - Obora Kněžičky a od roku 2013 aj do Európsky významnej lokality Žehuňsko. Na lokalite sa uskutočnilo niekoľko vedeckých prieskumov. Dva botanické inventarizačné prieskumy (1972, 1985), jeden lesnícky (1985), geologický (1986), malakologický a prieskum zameraný na neživú prírodu (1993).[5] Čo sa týka histórie manažmentových zásahov, za zmienku stojí jednorazové odstránenie čiernych skládok a zregulovanie vysadených porastov borovice čiernej (Pinus nigra) či dosadba ovocných drevín.[6]
Lokalita upraviť
Prírodná pamiatka sa nachádza na prudkom južnom svahu kopca, ktorý sa nachádza severovýchodne od obce Hradčany, do ktorej katastrálneho územia patrí. Úzky pruh, ktorý Báň pokrýva, má rozlohu približne 10,58 ha a nadmorská výška sa na ňom pohybuje v rozmedzí 240 a 270 m.[2] Územie je súčasťou európsky významnej lokality Žehuňsko.[7]
Prírodné pomery upraviť
Geologicky patrí PP Báň do oblasti Českej kriedovej panvy. Horninový podklad biele stráne tvoria najmä kriedové vápnité ílovce až slieňovce, veľmi jemnozrnné sedimentárne horniny. V hornej hrane pri kóte Báň vystupujú pevné zvonivé inocerámové opuky. Na vrcholovej plošine sa zachovala prímes štvrtohorných štrkopieskov.[8]
Flóra upraviť
Východnú polovicu územia pokrýva zalesnená plocha s dominanciou duba plstnatého (Quercus pubescens). V okolí pamiatky sa v hojnom počte vyskytuje aj nepôvodná borovica čierna (Pinus nigra). Najvýznamnejšou časťou je otvorená xerotermná stráň s vegetáciou viazanou na teplé a suché podmienky. V tunajšom nízkom trávniku sú riedko nasadené ovocné stromy, medzi ktorými sa rozprestierajú ideálne podmienky pre mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Zo západnej strany nadväzuje časť s obnaženým podkladom (tzv. Biela stráň), pre svoju žiarivú svetlú farbu viditeľná už z diaľky.
Botanický prieskum preukázal výskyt takmer 200 druhov cievnatých rastlín[2], medzi ktorými sa nájdu aj veľmi vzácne a ohrozené druhy. V lesnej časti svahu (východ PP) sa na prelome jari a leta objavujú nápadné bielo-fialové kvety jasenca bieleho (Dictamnus albus). Nemenej nápadnou a takmer všadeprítomnou rastlinou vo všetkých (polo) tienistých miestach je kamienka modropurpurová (Lithospermum purpurocaeruleum), ktorá je na Nymbursku na podobných biotopoch vcelku bežná. Je to rastlina neveľkého vzrastu, nápadná je svojimi žiarivo modrými kvetmi.
.JPG)
Hodnotnejšia a druhovo bohatšia je zostávajúca stepná otvorená časť prírodnej pamiatky Báň. V úvode bol spomenutý najnápadnejší druh - vstavač purpurový (Orchis purpurea). Po boku vstavačov na oslnených svahoch rastie bielo kvitnúca jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), ktorá tu má údajne svoje najvýchodnejšej náleziská v Európe.[9] Z ďalších zaujímavých druhov je možné spomenúť napríklad paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus), čermeľ hrebenitý (Melampyrum crtistatum), oman srstnatý (Inula hirta), jagavka konáristá (Anthericum ramosum) alebo vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia).[2] Udávaný je tiež kriticky ohrozený hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), avšak pravdepodobne ide o stále opisovaný historický údaj. Nie sú známe informácie o jeho novodobom výskyte v tejto lokalite.[4] Z ochranársky menej významných, ale nápadných druhov môžeme vymenovať šalviu lúčnu (Salvia pratensis) a šalviu praslenatú (Salvia verticillata).[9]
Vo vrchnej časti svahu v lesnom poraste rastú menej obvyklé druhy teplomilných húb, napríklad hríb satan (Boletus satanas).[9].
Fauna upraviť
Zo zástupcov živočíšnej ríše je potrebné spomenúť jaštericu krátkohlavú (Lacerta agilis) a neškodnú užovku hladkú (Coronella austriaca), ktorú si neskúsený človek vďaka kresbe na chrbte ľahko pomýli s vretenicou severnou (Vipera berus). Zaujímavým biotopom je prírodná pamiatka Báň aj pre zástupcov vtákov. Celoročne sa tu vyskytuje sýkorka veľká (Parus major), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) alebo sojka obyčajná (Garrulus glandarius), v hniezdnej sezóne strakoš obyčajný (Lanius collurio), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos) alebo kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita) a počas zimného obdobia glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes) alebo mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus).[9]
Opomenúť nemožno pestrú paletu teplomilných druhov hmyzu, pre ktoré je xerotermná stráň PP Báň jedinečným útočiskom. Typickí sú napríklad zástupcovia vretienok (Zygaena sp.), desiatky druhov motýľov, kobyliek a udávaná je aj cikáda lužná (Cicadetta montana).[9] Z pavúkov boli zistení napríklad komôrkár (Atypus piceus), skákavka ulitová Talavera aequipes alebo nápadne sfarbený stepník červený (Eresus kollari). Polia v okolí lokality údajne hosťujú štítovca letného (Triops cancriformis).[7]
Ochrana upraviť
Aj napriek hrozbám známym z histórie pamiatky, ako je vyrýpavanie chránených rastlín (najmä atraktívneho vstavača purpurového), zarastaniu náletovými drevinami alebo ukladanie odpadkov, si chránené územie udržalo svoj jedinečný ráz. Na území ovocného sadu prebieha každý august pravidelné kosenie.[9] To okrem iného zabraňuje zarastaniu cenných trávnych plôch náletovými a konkurenčne silnými drevinami. Z dlhodobého hľadiska je potrebné zachovávať ovocné stromy z bývalého sadu, ktoré sú dôležité pre vývoj niektorých druhov hmyzu.[4]
Problémom najmä pre živočíšne spoločenstvá môžu byť pesticídy z polí, ktoré túto prírodnú pamiatku obklopujú.[9] To je problém veľkej časti územia v tejto poľnohospodársky využívanej oblasti.
Turizmus a prístupnosť upraviť
Lokalita je ľahko prístupná. Pretínajú ju dve väčšie cesty, z čoho jedna je turistickým chodníkom. Zo svahu je výhľad do okolia, rovnako ako je svah zo širokého okolia viditeľný. Návštevu lokality možno odporučiť najmä v prvej polovici mája, kedy je veľká šanca vidieť kvitnúce vstavače aj ďalšie typické druhy tunajších xerotermných strání (napr. kamienky a jasence).
V blízkom okolí (do 6 km od lokality) sú ďalšie zaujímavé maloplošné zvlášť chránené územia. Konkrétne Vinný vrch s veľkou populáciou jagavky ľaliovitej (Anthericum liliago), Oškobrh, rozkladajúci sa na svedeckom vrchu s xerotermnými spoločenstvami a hlavne ďalšie územia patriace do EVL Žehuňsko, konkrétne Dlouhopolsko, Kopičácký rybník, Žehuňský rybník a Kněžičky.
Galéria upraviť
-
Prírodná pamiatka Báň -
Prírodná pamiatka Báň -
Prírodná pamiatka Báň -
Prírodná pamiatka Báň -
Prírodná pamiatka Báň -
Prírodná pamiatka Báň -
Prírodná pamiatka Báň -
Prírodná pamiatka Báň -
Informačná tabuľa v PP Báň -
šalvie v PP Báň -
jasenec biely -
jasenec biely -
vstavač purpurový -
vstavač purpurový
Referencie upraviť
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e Chráněná území ČR 1: Střední Čechy. [s.l.] : AOPK ČR, 1996. ISBN 8090213200. S. 130. (po česky)
- ↑ PP Báň [online]. Biolib.cz, [cit. 2010-11-01]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c ŠTĚPÁN, Jakub. Maloplošná zvláště chráněná území okresu Nymburk. [s.l.] : [s.n.], 2013. 128 s. S. 10, 11, 12.
- ↑ PP Báň [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-08-28]. Dostupné online.
- ↑ Plán starostlivosti o prírodnú pamiatku Báň (na obdobie 2005-2014)
- ↑ a b HRONEŠ, Michal. www.naturabohemica.cz [online]. 2011, [cit. 2016-08-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ JIRKOVÁ, Pavlína. Báň [online]. [Cit. 2016-08-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g ŠOUČEK, Zdeněk. Chráněné území Báň [online]. [Cit. 2016-08-28]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (po česky)
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Báň (prírodná pamiatka)
Externé odkazy upraviť
- Vyhláška Ministerstva kultúry, ktorou sa zriaďuje chránené nálezisko (po česky)
- Informácie na Biolib.cz (po česky)
- Fotogaléria z lokality (po česky)
- Informácie na webe obce Hradčany Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine (po česky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Báň (přírodní památka) na českej Wikipédii.