Babenbergovci
Babenbergovci (nem. Babenberger) bol nemecko-rakúsky šľachtický rod pôvodom z historického územia povodia Mohanu a stredného Rýna (Bamberg), v rokoch 976 až 1246 prvá rakúska panovnícka dynastia.
| Babenbergovci | |
 Erb rakúskych Babenbergovcov | |
| Krajina |  Rakúsko |
|---|---|
| Materská dynastia | (Traungauerovci, Eppensteinovci) |
| Tituly | Markgróf, Vojvoda |
| Rok založenia dynastie | 976 (udelenie Východnej marky) |
| Rok zániku dynastie | 1246 |
História upraviť
V roku 976 udelil Otto II. grófovi Leopoldovi I. (976–994) v léno východnú bavorskú marku a v roku 996 je po prvý krát doložený názov Ostarrîchi (teda Východná ríša, Východná marka, prenesene Rakúsko v územnom zmysle ).[1] Počiatkom druhej polovice 11. storočia začali babenberskí markgrófovia vyvíjať vlastnú politiku, ktorá mala za ciel oslabiť moc nemeckých cisárov na území, ktoré spravovali Babenbergovci. To viedlo k tomu, že Leopold II. Babenberský v boji o investitúru podporoval pápeža, čo bolo v rozpore so záujmami vtedajšieho nemeckého cisára Henricha IV., ktorý problematickú Východnú marku daroval svojmu spojencovi, českému kniežaťu Vratislavovi II.. Vratislav II. sa snažil toto územie vojensky ovládnuť ale aj cez počiatočné úspechy (víťazstvo v bitke pri Mailbergu 1082) sa mu to nepodarilo.
Pre vznik Rakúska bola kľúčová vláda Leopolda III. (rakúsky markgróf od 1096 do 1136), ktorý si sobášom s dcérou Henricha IV., ktorá bola zároveň vdovou po Fridrichovi Švábskom, zaistil príbuzenstvo s oboma nemeckými cisárskymi rodmi. Svojou ďalšou politikou sa Leopold pokúšal upevniť pozíciu svojho markgrófstva. V roku 1125 sa na základe príbuzenských vzťahov neúspešne pokúsil kandidovať za rímskonemeckého cisára. Leopold III. bol v roku 1163 vyhlásený za patróna Rakúska a v roku 1485 kanonizovaný.
Henrich II. v roku 1143 obdržal do svojho léna Bavorsko, toho sa však bol nútený vzdať už v roku 1156. Vzdanie Bavorska sa v prospech rodu Welfov (Henrich Lev) prinieslo Babenbergom tzv. privilegium minus, ktorým obdržali od cisára Fridricha I. Barbarossu dosť rozsiahle práva okrem iného aj nástupníctvo v ženskej línii a povýšenie rakúskeho markgrófstva na rakúske vojvodstvo.
V roku 1192 ovládol Leopold V. Babenberg Štajersko a posledný Babenberg Fridrich II. Bojovný chcel povýšiť Rakúsko na kráľovstvo, ale padol v roku 1246 v bitke na Litave, čím vymreli Babenbergovci po meči.
Po smrti posledného mužského člena rodu Fridricha II. sa začali zdĺhavé spory okolitých vládcov krajín o Rakúsko. Na štvrť storočie (1251–1276) sa v krajine presadil neskorší český kráľ Přemysl Otakar II..
Zoznam babenberských panovníkov upraviť
- Leopold I. Babenberg (976–994)
- Henrich I. Babenberg († 1018) (994–1018)
- Adalbert (1018–1055)
- Ernest Babenberg (1055–1075)
- Leopold II. Babenberg (1075–1095)
- Leopold III. Babenberg (1095–1136)
- Leopold IV. Babenberg (1136–1141)
- Henrich II. Jasomirgott (1141–1177)
- Leopold V. Babenberg (1177–1194)
- Fridrich I. Babenberg (1194–1198)
- Leopold VI. Babenberg (1198–1230)
- Fridrich II. Bojovný (1230–1246)
Referencie upraviť
- ↑ Ostarrîchi 996–1996 Tausend Jahre Name Österreich [online]. [Cit. 2007-07-11]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babenbergovci
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Babenberkové na českej Wikipédii.
