Bazilišok zelený (ľudovo Kristov jašter, lat. Basiliscus plumifrons) je jašter z čeľade baziliškovitých. Spolu s leguánom zeleným sú veľmi obľúbení medzi chovateľmi.

Bazilišok zelený
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Basiliscus plumifrons
Cope, 1876
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Dospelý jašter dosahuje dĺžky 60 až 75 cm, z čoho dve tretiny pripadá na chvost. Má dlhé zadné nohy s veľmi dlhými prstami, dlhý tenký chvost a na tele tri hrebene - na hlave, chrbte a chvoste. Chrbtový a chvostový hrebeň mu pomáha pri plávaní, pri úteku pred predátormi. Bazilišok zelený má zelené alebo modrastozelené sfarbenie. V zajatí sa dožíva okolo 10 rokov.

Správanie upraviť

Je to spoločenské zviera. Samce sú veľmi teritoriálne a na jedného samca môže pripadať územie s háremom samíc, s ktorými sa pári. Komunikujú kývaním hlavy. Tento stredoamerický jašter ma jedinečnú schopnosť - dokáže prebehnúť po hladine stojatej vody na zadných nohách.

Rozšírenie upraviť

Bazilišok zelený obýva kroviny, konáre nízkych stromov, v okolí riek, jazerách, potokov a rybníkov v oblastiach Južnej Ameriky od Guatemaly až po Kostariku.

Potrava upraviť

Jeho potravu tvoria prevažne plody a hmyz, občas zožere aj drobné vodné stavovce.

Rozmnožovanie upraviť

Samica nakladie v jednej sezóne približne 20 vajec, inkubácia trvá 40-45 dní a prebieha pri teplotách 24-30 stupňov.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bazilišek zelený na českej Wikipédii.
  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.

Externé odkazy upraviť