Bytová otázka
Bytová otázka je označenie problému, ktorý sa zaoberá riešením bývania pre široké vrstvy obyvateľstva.
Vystupuje na svetlo už na prelome 18. a 19. storočia, kedy vznikajú klasicistické prúdy s ohľadom na široké sociálne vrstvy obyvateľstva, ktoré sa vo veľkom počte sťahuje do miest za prácou a tým vyvoláva potrebu hromadnej výstavby bytov. Na začiatku 19. storočia možno už aj na Slovensku vnímať vznik urbanistických tendencií ako dôsledok rozvíjajúcej sa priemyselnej revolúcie. Vzniknutá situácia sa rieši hustou výstavbou viacposchodových a hlavne mnohobytových nájomných domov. Týmto krokom sa začali prehusťovať centrálne zóny miest a počet obyvateľov si vyžiadal aj rozšírenie druhovosti občianskej vybavenosti Stavajú sa sirotince, hotely, starobince, rôzne ubytovne, ale na rad prichádza aj výstavba školských budov a budov pre kultúru ako sú kiná, múzeá a knižnice.
Ďalší rozvoj upraviť
V neskoršom období sa naďalej stavajú pavlačové byty v centrách miest, ale začínajú sa stavať aj schodiskové bytové domy. Okrem toho sa postupne rozširovala aj výstavba rodinných domov a to v mestách i na dedínách. Začína sa aj prestavba historickej štruktúry miest a väčšina bytových domov získava výrazný polyfunkčný charakter. Na prízemí vznikajú rozličné reštauračné a administratívne prevádzky a vo vnútrobloku bývajú umiestnené malé výrobné prevádzkárne. V dôsledku majetkovo pozemkových špekulácíí dochádza k ďalšiemu zahusťovaniu mesta. Tak si majetnejšie vrstvy obyvateľstva stavajú vilové štvrte v zelených zónach miest a tým obohatili vtedajší typologický sortiment bytového bývania. V tomto období sa už objavujú stavebné poriadky, ktoré však predpisujú hlavne formálne znaky zástavby a bezpečnostné podmienky pre konštrukcie.
Začiatkom 20. storočia sa opäť zvyšuju kvantitatívne nároky na bytovú výstavbu. Nedostatky v počte nájomných bytov sú vyvolané ďalšou koncentráciu obyvateľstva do miest. To sa odráža v ďalšej etape stavby bytových domov, tentoraz však už so zvýšenou technickou vybavenosťou bytov. Dbá sa viac na zachovanie vysokého plošného štandardu, ale najmä na vytvorenie vhodných hygienických a bezpečnostných podmienok. Časté požiare v prehustenej zástavbe vyvolali potrebu sprísniť požiarno-bezpečnostné prepdpisy. Objavujú sa najmä formy podnikovej zástavby umiestnené priamo pri továrňach nazývané robotnícke kolónie, v ktorých sa využívajú všeobecné účinky zelene. Dobrým príkladom takejto výstavby je „Baťove mesto“ Zlín a jeho architektúra, ktorá pojednáva otázku bývania komplexne od jednotkových rodinných domov, až po veľké panelové domy, stavané v neskoršom období.
Bytová výstavba medzi dvoma vojnami bola ovplyvnená už existujúcou legislatívou. Dočkala sa aj zvýšenej podpory štátu, čo prinieslo začiatky typizácie a prefabrikácie pre urýchlenie výstavby, Tá však ešte bola výrazne ovplyvnená ornamentom, ako znakom národnej vyspelosti.
Nastupujúce tendencie upraviť
Nastupujúca Avantgarda a Purizmus výrazne zasiahnu do stavby bytových domov a to ochudobnením stavieb o ornamenty a výzdobu, ktorá je v období pred druhou svetovou vojnou takmer nebadateľná. Tesne pred vojnou s nastupujúcim Funkcionalizmom prichádzajú čisté tvary, prehľadné vnútorné dispozície a bloková výstavba s vnútorným priestorom uvoľnením pre zeleň a detské ihriská.
Panelová výstavba upraviť
Po druhej svetovej vojne sú na mnohých konferenciách prejednávané možnosti znovuvybudovania väčšiny zničených miest. Ako najlepšia a najmä najrýchlejšia je cesta prefabrikácie a typizácie a tak nastupuje v celej Európe obdobie „panelovej výstavby“.
Prvé štatistiky o výstavbe z tohoto obdobia sú až z roku 1961 bol percentuálny počet bytov z tehál a dreva ešte okolo 42 %. Už o 10 rokov na to sa však rapídne znížil a to v dôsledku výstavby panelových sídlisk. Tie tvoria významnú súčasť urbanistickej štruktúry väčšiny európskych miest. Začali sa budovať v druhej polovici päťdesiatych rokov a posledné sa dokončili až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Postupne obsadzovali voľné plochy vo vnútri miest až sa nakoniec rozšírili na pôvodne vidiecke sídla v tesnom susedstve miest, resp. stavali sa nové mestá na zelených lúkach.
Súčasnosť upraviť
V súčasnosti sú panelové sídliská chápané ako homogénny fenomén s rovnakými vlastnosťami, problémami a javmi. Tým sa len prehlbuje ich negatívne vnímanie spoločnosťou, čo ešte viac sťažuje stotožnenie sa s nimi a ich následnú revitalizáciu a obnovu. Keďže štát sa odklonil od úlohy investora prevažnej časti bytovej výstavby, vznik väčších bytových súborov na Slovensku stagnuje. Síce existuje množstvo vydarených pokusov, tie však majú fragmentálny charakter a chýbajú hlavne regulatívne územné plány zón a urbanisticko-architektonické štúdie.
Literatúra upraviť
- Zeman J., Jankovič I.: Bytová výstavba na Slovensku, ALFA 1991
- Andrle A.: Byty a Bydlení v ČSR, SEVT, Praha 1967
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava, PALLAS 1976
- Novák, P.: Zlínska architektúra 1900 – 1950, Grafia, Zlín 1993
- Stiller, A., Šlachta Š.:Architektúra Slovenska – impulzy a reflexie, publikácia k rovnomennej výstave, 2003
- Projekt 5/99 s. 44
- Stavba 2/01 s. 36 – 39
- Architektúra & Urbanizmus 1 – 2/06 s.8, 81