Chrám svätej Sofie (Kyjev)

	Chrám svätej Sofie; Софійський собор
Štát	Ukrajina
Oblasť	Kyjevská oblasť
Mesto	Kyjev
Náboženstvo	kresťanstvo
- cirkev	pravoslávna
Súradnice	50°16′16″S 30°18′19″V / 50,2710°S 30,3052°V
Štýl	byzantská architektúra, ukrajinský barok
Výstavba	11. storočie
	Ukrajina s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Saint Sophia Cathedral in Kyiv
	Webová stránka: https://st-sophia.org.ua/en/home/
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 50°16′16″S 30°18′19″V / 50,2710°S 30,3052°V

Chrám svätej Sofie alebo Chrám Božej múdrosti v Kyjeve (ukr. Софійський собор, rus. Софийский собор alebo Собор Святой Софии) je bývalým katedrálnym chrámom Kyjevskej metropolie. Chrám patrí pravoslávnej cirkvi, ale na bohoslužobné účely sa používa len mimoriadne.

Dejiny upraviť

Apsida chrámu s ikonostasom a známou mozaikou presvätej Bohorodičky – Oranty (príhovorkyne).

Kamenná stavba bola postavená v polovici 11. storočia z podnetu Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037 na počesť víťazstva nad Pečenehmi na mieste, kde stával jeho drevený predchodca rovnakého zasvätenia. Dnes slúži ako múzeum.

Chrám bol zasvätený rovnako ako jeho vzor Hagia Sofia v Konštantínopole Božej múdrosti, čo je doslovný preklad gréckeho výrazu. Bol katedrálou kyjevského metropolitu a okrem bohoslužieb sa tu konali aj slávnostné ceremónie, napríklad kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bol niekoľkokrát zničený, najmä v roku 1240 po dobytí Kyjeva Tatármi.

V rokoch 1685 – 1707 bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol zostalo len devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná deštrukcia chrámu, ale nakoniec bola stavba spoločne s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu približne 5 000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje udávajú 2 až 3 metre štvorcové rôzne zachovalých originálnych fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení svätci, vladári, náboženské a lovecké motívy. Známym je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachoval len sarkofág s pozostatkami Jaroslava Múdreho.

Dĺžka päťloďovej stavby je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly 29 metrov.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Sofie (Kyjev)

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrám svaté Žofie (Kyjev) na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.