Debrecínska operácia

Debrecínska operácia bola operácia sovietskej Červenej armády v druhej svetovej vojne, ktorá sa uskutočnila v októbri 1944. V nej proti sebe stáli sovietsky 2. ukrajinský front a nemecká skupina armád Južná Ukrajina (8. a 6. nemecká armáda, 2 maďarské divízie tvoriace VII. zbor). Hlavným cieľom sovietskych vojsk bolo dobytie Debrecína, významného dopravného uzla.

Debrecínska operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu

Front od augusta 1943 do decembra 1944
Dátum 6. október - 29. október 1944
Miesto Debrecín / Nyíregyháza, Maďarsko
Výsledok Víťazstvo Sovietov
Protivníci
Sovietsky zväz
Rumunsko
Nacistické Nemecko
Maďarsko
Velitelia
Rodion Malinovskij
(2.ukrajinský front)
Issa Plijev
Marcós Tubanesco
Johannes Frießner
(Skupina armád Severná Ukrajina)
Maximilian Fretter-Pico
(6. armáda)
Sila
698 200[1] mužov 80 000 mužov
Straty
19 713 mŕtvych a nezvestných
64 297 ranených[1]
500 tankov
1 656 diel a mínometov
11 900 mŕtvych
6 662 nezvestných
358 tankov
600 protitankových kanónov
243 mínmetov
1 954 iných vozidiel
Východný front
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha
Budapeštianska ofenzíva
DebrecínBudapešťBalatonViedeň

Skončila sa síce dobytím Debrecínu (a deň po skončení aj mesta Nyíregyháza) a postupom sovietskych vojsk o 130-275 km ďalej, neumožnila však rýchly postup do Budapešti kvôli silnému nemecko-maďarskému odporu. Ďalší cieľ - odrezať armádnu skupinu Wöhler - bol takisto nesplnený. Napriek tomu sa takmer bez prípravy začala ofenzíva ďalej smerom na západ, ktorá vyvrcholila bitkou o Budapešť v decembri 1944 až februári 1945.

Referencie upraviť

  1. a b http://www.soldat.ru prístup: 19.9.2008