Belehradská operácia

Belehradská ofenzíva bola ofenzíva 3. ukrajinského frontu Červenej armády a Národnej oslobodzovacej armády Juhoslávie a bulharských vojsk, proti nemeckej Skupine armád F, chorvátskej armáde a srbským četníkom. Cieľom operácie bola likvidácia skupiny armád F a oslobodenie južnej a východnej časti Juhoslávie a jej hlavného mesta Belehradu. Podstatnou tiež bola úloha preťať železničnú trať Belehrad-Solún, čím by sa skomplikoval ústup nemeckej skupiny armád E z južnejších častí krajiny, Albánska a Grécka na sever a do Maďarska.

Belehradská operácia
Súčasť druhej svetovej vojny
Dátum 14. september – 24. november 1944
Miesto Belehrad, Juhoslávia
Výsledok Víťazstvo ZSSR
Protivníci
Sovietsky zväz
Bulharsko
Juhoslávia Juhoslávia
Nacistické Nemecko
Velitelia
Fiodor Tolbuchin
(3. ukrajinský front)
Juhoslávia Josip Broz Tito
Maximilian von Weichs
(Skupina armád F)
Alexander Löhr
Hans Felber
Sila
580 000 mužov
3 640 diel a mínometov
520 tankov a samohybných diel
1 420 lietadiel
80 lodí
150 000 mužov
2 100 diel a mínometov
125 tankov a samohybných diel
350 lietadiel
70 lodí
Straty
4 350 mŕtvych
14 488 zranených
45 000 mŕtvych, zranených a nezvestných
Východný front
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Príprava na operáciu upraviť

V septembri 1944 začala Červená armáda Jassko-kišinevskú operáciu, ktorá skončila pádom rumunskej vlády a pripojením Rumunska na stranu Spojencov v boji proti Hitlerovi. 5. septembra 1944 vyhlásil Sovietsky zväz Bulharsku vojnu a o dva dni neskôr jeho vojská prekročili bulharské hranice. Toho dňa vstúpili sovietske jednotky i na územie Juhoslávie, ktorá bola už 3 a pol roka okupovaná nacistickým Nemeckom. V priebehu septembra došlo k pádu bulharskej vlády a Bulharsko sa pridalo na stranu ZSSR. Krátko na to došlo k jednaniu s Národno-osloboditeľskou armádou Juhoslávie, ktorej predstaviteľom bol Josip Broz Tito, so zástupcami Sovietskeho zväzu i Bulharska. Bolo dohodnuté, že Červená armáda i Bulharská armáda pomôžu oslobodiť Juhosláviu; jej významnú časť však už v tej dobe kontrolovali Titovi juhoslávski partizáni. Sovietske aj bulharské vojská sa tiež zaviazali, že po oslobodení sa z Juhoslávie stiahnu.

Oslobodenie Juhoslávie upraviť

25. septembra 1944 začali nemecké vojská prekvapujúci útok na jednotky 2. ukrajinského frontu. Bojov sa na nemeckej strane zúčastnili i kolaborantské chorvátske jednotky a srbskí četníci; tí už dlhšiu dobu bojovali proti Titovým partizánom. Spojenecké vojská po odrazení nemeckého útoku začali ofenzívu na fronte širokom 400 až 620 kilometrov. Prekonali východosrbské hory, dostali sa k rieke Velika Morava a pri Veľkom Sele prekročili Dunaj.

6. októbra začal útok na Belehrad. Bulharská národná armáda na ľavom krídle oslobodzovala Macedónsko, pričom jej úlohou bolo odrezať nemecké vojská v Juhoslávii od skupiny armád E v Grécku. Priamy útok na Belehrad začal 14. októbra 1944. Nemci síce dopravili do mesta posily, ale útoky Národno-oslobodeneckej armády Juhoslávie a Červenej armády, podporovanej juhoslovanskými povstalcami vnútri mesta, v priebehu niekoľkých dní nemeckú obranu zlikvidovali aj napriek posilám četníkov a ruských kozákov (bojujúcich na strane nacistického Nemecka). 20. októbra bol Belehrad oslobodený a do konca mesiaca bolo obsadené celé Srbsko.

Dohra upraviť

Po oslobodení Belehradu a väčšej časti Srbska sa Červená armáda v súlade s dohodami stiahla z Juhoslávie a premiestnila sa na severný breh Dunaja. S pomocou bulharských jednotiek bolo do konca novembra 1944 obsadené Macedónsko a Kosovo i Metohija. Zostatok Juhoslávie postupne oslobodila od nemeckej okupácie Národno-oslobodenecká armáda Juhoslávie, ktorá sa premenovala na Juhoslávsku ľudovú armádu. Vďaka mobilizácii došlo k vytlačeniu nemeckých vojsk z Juhoslávie bez zásahu cudzích armád. Sovietske vojská postupovali z Juhoslávie do Maďarska, kde malo dôjsť ku bojom o Budapešť.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť