Tretia bitka o Charkov
Tretia bitka o Charkov bola bitka druhej svetovej vojny v južnej časti východného frontu v oblasti Charkova a Voroneže od 19. februára do 19. marca 1943. Nemecké vojská Skupiny armád Juh pod vedením maršala Ericha von Mansteina v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl Juhozápadného a Voronežského frontu na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu Charkov a Belgorod. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany.
PredohraUpraviť
Po sovietskom víťazstve pri Stalingrade vo februári 1943 bola nemecká armáda na južnom úseku frontu a v celom Sovietskom zväze otrasená a donútená ustúpiť. Nemecké jednotky boli v oblasti Donu a Kalaču na Done vystavené silným útokom Červenej armády. Hrozilo vážne nebezpečenstvo, že sa sily na stepiach na západ od Stalingradu dostanú do veľkých klieští a dôjde k ešte väčšiemu obkľúčeniu ako pri Stalingrade. Jednalo sa o sovietsku operáciu Saturn, ktorá však v dôsledku nemeckých protiopatrení nebola realizovaná v plnej miere.
PriebehUpraviť
Sovietske jednotky začali útok smerom cez Charkov s cieľom definitívne poraziť armády skupiny armád Juh. Erich von Manstein, ktorý takticky ustúpil z Charkova, dúfal, že sovietske velenie bude postupovať a nechá nekryté zadné línie. Tento predpoklad plne vyšiel a Sovieti povzbudení úspechmi začali nemecké armády prenasledovať bez istenia tylu. To von Manstein využil a podnikol drvivý protiútok, ktorý nielen zastavil sovietsky postup, ale dobyl späť mesto Charkov. Preto sa tiež táto operácia nazýva tretia bitka o Charkov.
VýsledokUpraviť
Z taktického hľadiska dosiahol von Manstein stabilizáciu južného úseku frontu až do leta 1943, kedy boli nemecké armády znovu porazené v bitke pri Kursku. Mainsteinova ofenzíva bola skvelým príkladom toho ako možno úspešne viesť protiútok proti roztiahnutým silám protivníka. Rovnako ako doplatili Nemci v roku 1941 na prekročenie vlastných možností najmä v logistike pri Operácii Tajfún, tak i ZSSR sa nechal vtiahnuť hlboko na územie východnej Ukrajiny bez toho by bol schopný úmerne tomu zaistiť zabezpečenie vlastných armád.
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia bitka o Charkov
Externé odkazyUpraviť
ZdrojUpraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí bitva o Charkov na českej Wikipédii.