Demarš (z franc. démarche – „zákrok“ < démarcher – „ísť, kráčať“[1]) je diplomatický krok vlády jedného štátu voči vláde iného štátu. Obvykle znamená vyjadrenie nesúhlasného postoja voči postoju alebo postupu vlády, ktorej je adresovaný, dôrazné upozornenie, protest, výstrahu až ultimátum.[2][3][4] Môže ale ísť aj o žiadosť o informácie alebo žiadosť o vyjadrenie podpory s určitým postojom alebo postupom vlády, ktorá je autorom demaršu.[5] Demarš je oficiálne odovzdaný vláde, a to spravidla osobne, jedným alebo viacerými diplomatmi, do rúk ministra zahraničných vecí alebo iného predstaviteľa prijímajúceho štátu. Obvykle pozostáva z ústneho prednesenej informácie a z dodatočnej písomnej dokumentácie (napr. aide-mémoire).[6]

Ako demarš sa neformálne taktiež označuje akákoľvek (písomná alebo ústna) komunikácia medzi dvomi vládami.[6]

Referencie upraviť

  1. demarš. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 116.
  2. demarš. In: Malá československá encyklopedie. 1. vyd. Zväzok II. D – CH. Praha : Academia, 1984. 969 s. S. 70.
  3. demarš. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. S. 149.
  4. demarš. In: BUZÁSSYOVÁ, Klára; JAROŠOVÁ, Alexandra, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2015. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  5. Protocol for the modern diplomat [PDF online]. [Washington, DC]: U.S. Department of State, Foreign Service Institute, Transition Center, 2011, rev. 2013-07-01, [cit. 2019-02-11]. S. 30. Dostupné online.
  6. a b démarche. In: BERRIDGE, G. R.; LLOYD, Lorna. The Palgrave Macmillan Dictionary of Diplomacy. 3. vyd. Basingstoke; New York : Palgrave Macmillan, 2003. 401 s. Dostupné online. ISBN 978-0-230-30298-3.