Detonačné spaľovanie

Detonačné spaľovanie alebo tiež neodborne klepanie motora, je negatívny jav pri spaľovaní v zážihových spaľovacích motoroch, keď dôjde v nespálenej zápalnej zmesi pred zónou postupujúceho plameňa k samovznieteniu vo viacerých ohniskách súčasne, alebo takmer súčasne. Následný tlakový rozruch vyvolá rázovú vlnu, ktorá sa šíri nadzvukovou rýchlosťou v priestore valca. Rýchlosť šírenia rázovej vlny je od 1000 m.s-1 do 1.800 m.s-1 prípadne aj viac, pri miestnej rýchlosti zvuku asi 900 m.s-1. V jej čele prebiehajú chemické reakcie spaľovania, pričom adiabatická kompresia nespálenej zmesi pred rázovou vlnou je príčinou jej vznietenia v ďalších ohniskách. Rázová vlna sa odráža od stien valca. Navonok sa tento jav prejavuje klepotavým zvukom, preto sa neodborne nazýva "klepanie motora".

Charakteristický priebeh tlaku vo valci v závislosti od uhla natočenia kľukového hriadeľa pri detonačnom spaľovaní

Detonačné spaľovanie je nepriaznivý jav, ktorý okrem popísaných zvukových efektov spôsobuje: prehrievanie motora, zníženie výkonu, zvýšenie spotreby paliva, tvorbu sadzí, zapečenie piestových krúžkov, prepálenie piesta, ventilu, alebo tesnenia.

Detonačnému spaľovaniu možno predchádzať:

  • použitím paliva s vyšším oktánovým číslom
  • znížením zaťaženia motora (pri vozidlových motoroch, preradením na nižší prevodový stupeň, alebo uvoľnením pedála akcelerátora)
  • znížením predstihu zapaľovania (moderné motory majú snímače detonačného spaľovania a predstih zapaľovania prispôsobujú automaticky)

Kvázidetonačné spaľovanieUpraviť

Kvázidetonačné spaľovanie je jav, pri ktorom sa po prvom prechode rázovej vlny nevznieti v čele primárnej rázovej vlny všetka nespálená zmes. Táto zmes sa vznieti až pri prechodoch ďalších vĺn, ktoré sa periodicky odrážajú od stien valca.

ZdrojeUpraviť

  • Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.