Diatomit
Diatomit je spevnená usadená hornina, tvorená z opálových schránok jednobunkových rias – rozsievok (lat. diatomaceae), ktoré tvoria najmenej 40 % jej objemu[1]. Jej nespevnený ekvivalent je označovaný ako kremelina[1] alebo rozsievkový íl[2], či diatomové bahno[3]. Diatomit, ktorý dosiahol vyšší stupeň spevnenia, sa označuje ako leštivá bridlica[4].
| Diatomit | |
 Diatomit z oblasti Zvolenskej kotliny | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | opál, kremeň, chalcedón |
| Akcesórie | ílové minerály: kaolinit a sericit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | jemnozrnná |
| Farba | sivá, biela |
Vznik upraviť
Vznikajú v sladkovodných, morských aj oblastiach so zmiešanou (brakickou) vodou[4]. Existenciu veľkého množstva rozsievok v takýchto vodách podmieňuje vysoký obsah SiO2. Sladkovodný diatomit je typický nízkou kryštalinitou kremeňa a je menej vhodný na priemyselné využitie, ako filter. Na Slovensku bol takto zvýšený obsah SiO2 vo vodách koncom treťohôr (sarmat, pont), kedy došlo k intenzívnemu neovulkanizmu. Okrem schránok rozsievok môže obsahovať ílovitú, tufovú, piesčitú, prípadne inú prímes. Prechodné horniny, blízke tufom sú označované ako tufodiatomity. Zvetrávaním diatomitových hornín sa tvoria ťažšie zvetraliny a pôdy[2].
Diatomitové bahno a veľmi podobný radiolariový kal sú typické hlbokovodné sedimenty dnešných oceánov, usadzujú sa pod hladinou CCD, existujú však aj plytkovodné kremité sedimenty. Diatomitové bahno je bežné pre okolie Antarktídy a severnú časť Tichého oceánu, radiolariové sedimenty vznikajú v rovníkových oblastiach Tichého a Indického oceánu[3].
Vlastnosti upraviť
Slabo spevnené diatomitové íly sú za mokra mazľavé, po vyschnutí má kremelina práškovú formu, je bielej alebo žltkastej, sivej, prípadne až hnedej farby. Diatomitové bridlice predstavujú už spevnený sediment s lístkovitou odlučnosťou[2]. Spevnený diatomit má podobnú štruktúru ako krieda, možno ho rozlíšiť i veľmi jednoducho oliznutím, keďže dobre pohlcuje vlhkosť, pomerne silno sa lepí na jazyk.
Využitie upraviť
Prvé priemyselné využitie diatomitu bolo pri výrobe dynamitu, ktorý si dal patentovať v 1867, Alfred Nobel. Diatomit sa využíval zmiešaný s nitroglycerínom, s ktorým tak bolo možné pracovať podstatne bezpečnejšie. Schopnosť prijímať kvapalinu do svojej štruktúry bola využitá aj pri granulovaní insekticídu Zyklon B, ktorý bol používaný počas druhej svetovej vojny ako jedna z otravných látok vo vyhladzovacích táboroch. V dnešnej dobe sa používa najmä ako environmentálna surovina, pri výrobe filtrov (na oleje, tuky, ale tiež pivo a víno) a absorbentov. Ako plnidlo pri výrobe papiera a gumy. Ako abrazívum – súčasť brúsnych a leštiacich pást. Ďalej pri výrobe zvukových či tepelných izolátorov a ako špeciálny stavebný materiál (ľahčené tvárnice). Používa sa i v poľnohospodárstve.
Výskyt upraviť
Vo svete upraviť
Najväčšie svetové ložiská sa nachádzajú v Kalifornii, kde dosahujú vrstvy diatomitu hrúbku až 400 m. Ďalšími významnými producentmi sú Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Island.
Na Slovensku upraviť
Diatomity sa vyskytujú pri Banskej Štiavnici, lokalita Močiar, ale tiež pri Zvolene (Turová, Dúbravica, Jastrabá) a v bazaltovom maari pri Jelšovci[2].
Referencie upraviť
- ↑ a b http://www.geology.cz prístup 5.8.2008
- ↑ a b c d http://www.mineraly.sk prístup 5.8.2008
- ↑ a b Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D. Veda, Bratislava, s. 512
Ďalšie zdroje upraviť
Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křemelina na českej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diatomit
